Budeme musieť prepísať učebnice. Evolučná cesta človeka nebola taká priamočiara, ako sme si mysleli
Výskumníci zisťujú, že za vznikom človeka stoja s najväčšou pravdepodobnosťou dve neznáme populácie, nie jedna.
Vývoj človeka je pravdepodobne jedným z najfascinujúcejších vedných odborov. Výskumníci z University of Cambridge vo svojej novej štúdii odhalili dôkazy, ktoré ukazujú, že ľudia vznikli zo “skrytej” kapitole v našej evolúcii, ktorá mohla prispieť k vývoju človeka.
Autori štúdie odhalili, že moderní ľudia pochádzajú nie od jednej, ale najmenej od dvoch populácií predkov. Tie sa v určitom momente rozdelili a následne sa opäť spojili dokopy. To prebehlo dlho predtým, než sa moderní ľudia rozšírili po celom svete. Nová štúdia prebehla na základe analýzy celých sekvencií genómov. Ukázalo sa, že moderní ľudia sú s najväčšou pravdepodobnosťou výsledkom genetického miešania medzi dvoma prehistorickými populáciami.
Odhaduje sa, že sa tieto populácie rozdelili pred približne 1,5-miliónmi rokov. Následne, pred približne 300-tisíc rokmi, sa tieto populácie opäť spojili. Štúdia odhaduje, že jedna skupina tvorí približne 80 % genetického zloženia moderných ľudí a druhá skupina približne 20 %.
Komplikovanejšia evolučná cesta ľudí
Posledných dvadsať rokov výskumníci predpokladali, že Homo sapiens sa objavili v Afrike pred približne 200 až 300-tisíc rokmi a sú potomkovia jednej genetickej línie. To ale nemusí byť práve takto a výskumníci naznačujú, že príbeh ľudstva mohol byť ešte komplikovanejší, než sme predpokladali.
“Otázka odkiaľ sme prišli inšpirovala ľudstvo už celé storočia. Dlho sme predpokladali, že sme sa vyvíjali z jednej línie, no naše nové zistenia poukazujú, že pôvod ľudstva môže byť viac záhadný. Náš výskum odhalil jasné znaky toho, že náš evolučný pôvod je komplexnejší a zahŕňa viacero skupín. Ide o skupiny, ktoré sa vyvíjali nezávisle od seba viac ako milión rokov, následne sa spojili a vytvorili moderných ľudí,” vyjadril sa jeden z autorov štúdie, Richard Durbin.
Predchádzajúce výskumy ukázali, že Neandertálci a Denisovania, dve príbuzné skupiny našich evolučných príbuzných, sa s modernými ľuďmi krížili pred približne 50-tisíc rokov. Nová štúdia naznačuje, že pred 300-tisíc rokmi, sa odohralo oveľa dôležitejšie genetické miešanie. Neandertálska DNA dvorí dnes približne 2 % nášho genómu, no tieto dve skupiny mali na nás oveľa väčší vplyv.
Neprehliadni
Ako sme spomenuli, jedna populácia prispieva 80 % genetického materiálu moderných ľudí, druhá populácia zvyšných 20. Výskum zároveň ukázal aj to, že gény druhej populácie sa nachádzajú ďalej od regiónov, ktoré sa spájajú s genetickými funkciami. Autori štúdie poznamenávajú, že tieto gény nemuseli byť až tak kompatibilné s väčšinou genetického pozadia.
Pár génov ale prispelo k malému množstvu nášho genetického materiálu. Gény riadia primárne mozgové funkcie a neurónové spracovávanie. Predpokladá sa, že tieto gény mohli hrať kriticky dôležitú úlohu v našej evolúcii. Autori štúdie ale zatiaľ nedokázali identifikovať dve záhadné populácie.
Odkiaľ teda pochádzame?
Napriek tomu nám štúdia môže pomôcť pochopiť ako chápeme evolúciu iných živočíšnych druhov, ktoré môžeme skúmať popri výskume našej vlastnej evolučnej histórie.
“Jednu vec ale vieme povedať už teraz. Jednoduché lineárne chápanie našej evolučnej línie je s takmer úplnou istotou príliš zjednodušený model. Kríženie a genetické výmeny hrali pravdepodobne významnú úlohu pri vzniku nového druhu,” hovoria výskumníci.
Autori chcú vo svojom novom výskume pokračovať. V nasledujúcich prácach sa pokúsia tieto dve populácie odhaliť. Potrebujeme viac dôkazov na identifikovanie týchto záhadných populácií. V ďalších výskumoch prinesú viac informácií, akonáhle budú dostupné.
Predchádzajúce výskumy priniesli rôzne pohľady na evolučnú históriu človeka. Podľa jedného sme sa dokonca mohli dostať až na prah vyhynutia. Vedci objavili dôkazy, podľa ktorých sa ľudstvo pred 900-tisíc rokmi dostalo skutočne až do tak krízovej situácie. Nedávna analýza týchto dôkazov ale ukazuje, že situácia nemusela byť až taká vážna, ako sme si spočiatku mysleli. Viac sa o výskume dočítaš v tomto článku.
Komentáre