„Božia ruka“ je hmlovina, ktorá prekvapí svojim tvarom: Náhoda, alebo dielo vyššej sily?
Spolupráca observatória Chandra a siete teleskopov NuSTAR prináša dychberúci pohľad na túto hmlovinu.
Vesmír okolo nás môže niekedy priniesť naozaj očarujúce pohľady. Dôkazom toho sú aj najnovšie zábery, ktoré boli zhotovené pomocou röntgenového observatória Chandra a siete teleskopov NuSTAR (pozn. redakcie: Nuclear Spectroscopic Telescope Array). Píše o tom portál NASA.
Na zábere môžete vidieť útvar, ktorý pripomína naťahujúcu sa ľudskú ruku. Práve kvôli tomuto netradičnému tvaru bol oblak materiálu, ktorý vznikol z explodujúcej hviezdy, nazvaný „Božia ruka“. Sieť teleskopov NuSTAR odhalila vysokoenergetické röntgenové lúče, ktoré sú na zábere reprezentované modrou farbou. Observatórium Chandra štruktúru pozorovala už dávnejšie a vedci zachytili nízkoenergetické röntgenové lúče. Tie môžete na zábere vidieť v zelenej a červenej farbe.
Božia ruka je druh hmloviny, ktorá vznikla pomocou kozmického vetra, ktorý vyšiel z pulzaru. Pulzar je typ hviezdy, ktorý vznikne po supernove. Vyznačuje sa rapídnou rotáciou, počas ktorej metá častice všade okolo seba. Tieto častice následne narážajú do materiálu okolo pulzaru, ktorý ostal po explózii hviezdy. Častice reagujú s magnetickými poľami okolo tohto materiálu, čo vedie ku vzniku röntgenových lúčov. V tomto konkrétnom prípade vznikla hmlovina, ktorá má tvar otvorenej ruky.
Božia ruka
Zaujímavosťou je, že na fotografii sa nachádza aj spomínaný pulzar, hoci ho nie je vidieť. Mal by sa nachádzať niekde v jasnej bielej oblasti. Vedci momentálne nevedia povedať, či hmlovinu vytvaroval do podoby ruky samotný pulzar, alebo má samotný materiál takýto tvar. Viac odpovedí prináša NuSTAR. Na záberoch NuSTAR, ktoré sú vyznačené modrou farbou, si môžeme všimnúť, že sa ruka scvrkáva.
Severná časť ruky, kde sa nachádzajú prsty, sa však zmenšila viac ako južná časť. Preto si astronómovia myslia, že by mohlo ísť o dve, fyzikálne odlišné regióny. Červený oblak, ktorý sa nachádza na končekoch prstov je ďalšia, samostatná štruktúra. Tá sa označuje ako RCW 89. Astronómovia si myslia, že tento oblak je ohrievaný vetrom, ktorý prichádza z pulzaru. Vďaka tomu táto štruktúra žiary nízkoenergetickým röntgenovým svetlom.
Neprehliadnite
Ako už bolo spomenuté, záber je výsledkom pozorovania dvoch vedeckých nástrojov. Observatórium Chandra zaznamenalo nízkoenergetické röntgenové lúče. Tie sa pohybovali v rozmedzí 0.5 až 2 kiloelektrónvoltov (poznámka redakcie: keV). Ide o červené regióny. Zelené sú tie, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od 2 do 4 keV. Pozorovania NuSTAR sa zamerali na vysokoenergetické röntgenové žiarenie. Na zábere sú vyznačené modrou farbou a pohybujú sa v rozmedzí od 7 do 25 keV.
Komentáre