Bolo obdobie rannej doby kamennej naozaj mierumilovné? S novým životom sa objavili aj nové problémy
Autori novej štúdie zistili, že viac ako 10% skúmaných neolitických kostier umrelo počas boja.
Obdobie mladšej doby kamennej, ktoré sa označuje aj ako neolit, sa vyznačuje obrovským evolučným pokrokom našich predkov. Tí v období pred približne 8-tisíc rokmi prešli z populácie lovcov-zberačov na pestovanie svojich vlastných domestikovaných plodín a chov zvierat.
Rozvoj poľnohospodárstva znamenal výraznú zmenu v životnom štýle ľudí. Tí začali žiť pokojnejším, usadenejším životom, no so všetkým dobrým, čo táto zmena pre ľudstvo znamenala, sa objavili aj úplne nové problémy. Násilie nebolo ničím novým ani pred prvými poľnohospodárskymi usadlosťami, no ako ukazuje nový výskum vedcov z University of Edinburgh, násilie mohlo byť počas neolitu rozšírenejšie, než sme predpokladali.
V rámci svojej štúdie autori analyzovali viac ako 2300 kostier prvých farmárov z viac ako 180 pohrebísk. Tieto kostry sa datovali od 8 do 4-tisíc rokov do minulosti. Ukázalo sa, že približne jedna kostra z desiatich niesla známky zranení, ktoré boli spôsobené zbraňami.
„Na rozdiel od názoru, že obdobie neolitu sa vyznačovalo mierovou spoluprácou, naša štúdia priniesla iný pohľad. Predpokladá sa, že niektoré regióny v období 6 až 2-tisíc rokov pred Kristom mohli byť dejiskom konfliktov, ktoré vyhladili celé komunity,“ tvrdia autori.
S poľnohospodárstvom museli naši predkovia prejsť na iný životný štýl. Namiesto sťahovania sa za potravou zakladali usadlosti, v ktorých si potrebnú potravu dokázali vypestovať. Autori štúdie teoretizujú, že táto zmena zároveň viedla k vytvoreniu základov pre „formalizované vojny“.
Násilná doba
Mnohé kostry vykazovali známky zranenia, ktoré zapríčinili jednoduché zbrane. Prevládali hlavne zranenia lebky spôsobené tupými objektmi. Zbraňami mohlo zahynúť až 10% skúmaných kostier. Ako už bolo spomenuté, najčastejšie boli rany do hlavy, no objavili sa aj zranenia po šípoch.
Neprehliadnite
„Ľudské kosti sú najpriamejším a najnezaujatejším dôkazom o násilí, aký máme k dispozícii. Dnes už vieme rozlíšiť smrteľné zranenia s poškodením, ktoré vzniklo po smrti. Zároveň vieme odlíšiť aj náhodné zranenia od úmyselného útoku so zbraňou,“ vyjadrila sa Linda Fibiger, jedna z autorov štúdie.
Hoci sa výskumníkom podarilo charakterizovať podstatu zranení, jedna otázka ostáva otvorená. Prečo bolo násilie počas neolitu tak rozšírené? Jednou z najpravdepodobnejších teórií je to, že s farmárčením nastúpila ruku v ruke aj nerovnosť. Určitým populáciám sa mohlo dariť menej ako iným, preto sa uchýlili k nájazdom a násiliu. V tomto prípade išlo o alternatívnu stratégiu prežitia v úplne novom svete.
V rámci štúdie sa vedcom až tak dobre nepodarilo popísať zranenia, ktoré sa vyliečili ešte počas života, a ktoré mohli daného človeka pripraviť o život. Z analýzy kostí však vedci videli tvoriace sa vzorce. Konflikt mohol počas obdobia neolitu existovať aj medzi jednotlivými komunitami, prevažne medzi tými, ktoré si svoje miesto už našli a komunitami, ktoré ešte len rástli.
Autori štúdie poznamenávajú, že bojovať sa mohlo o niekoľko vecí. Či už išlo napríklad o potravu alebo mocenské boje o úrodnú pôdu, táto štúdia nám ponúka hlbší pohľad do života našich predkov v jednom z najdôležitejších období histórie.
Komentáre