HistóriaVeda a výskum

Boli naši predkovia vyspelejší, než si myslíme? Kalenú oceľ poznali oveľa skôr ako s predpokladalo

V rámci novej štúdie vedci pomocou analýzy materiálov a experimentu dokázali, že v Európe sa už okolo roku 900 pred Kr. používala kalená oceľ.

V rámci nového výskumu vedci vyčítali z iberskej kamennej dosky datujúcej sa do konca doby bronzovej niečo nezvyčajné. Už vtedy, takmer 3-tisíc rokov dozadu, poznali naši predkovia v Európe oceľ.

Autori pomocou geochemickej analýzy datovali dosku na koniec doby bronzovej a dokázali, že rytiny nemohli vzniknúť inak, než použitím kalenej ocele. Toto tvrdenie potvrdila aj metalografická analýza železného dláta, ktoré sa datuje do rovnakého obdobia a našli ho v rovnakom regióne. Nakoniec to potvrdili aj experimentálne. Jedine dláto z kalenej ocele dokázalo vytvoriť rytiny do kameňa, informuje univerzita Albert-Ludwig.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Predchádzajúce štúdie predpokladali, že vytvoriť oceľ s dostatočnou kvalitou nebolo ku koncu doby bronzovej a začiatku doby železnej možné. Vedci sa domnievali, že sa oceľ v Európe rozšírila až s nástupom Rímskej ríše.

„Dláto z oblasti Rocha do Vigio a kontext nášho objavu naznačujú, že produkcia a kalenie ocele boli s najväčšou pravdepodobnosťou dielom malej decentralizovanej komunity na Iberskom polostrove, dnešnom Pyrenejskom polostrove,“ vysvetľujú autori výskumu.

Poznali už na konci doby bronzovej kalenú oceľ?

Archeologické záznamy z Pyrenejského polostrova v rozmedzí rokov 1300 až 800 pred Kristom sú pomerne roztrieštené. Výskumníci neobjavili veľa usadlostí a ani stôp po pohreboch. Zároveň však našli stopy hromadenia kovu a ťažby. Stély objavené v západnej časti polostrova sa ukázali byť kľúčové pre túto štúdiu.

Autori hovoria, že tieto stély tvorí špeciálny druh pieskovca, ktorý je mimoriadne tvrdý. Opracovať sa nedá pomocou kamenných a ani bronzových nástrojov, jedine pomocou kalenej ocele. V oblasti Rocha de Vigio výskumníci našli aj kovové dláto, ktoré používali kamenári žijúci na konci bronzovej doby. Keďže analýza prezradila, že toto dláto bolo vyrobené z kalenej ocele, títo ľudia mali vhodné nástroje na opracovanie pevného kameňa. Analýza ukázala, že táto oceľ bola heterogénna a mimoriadne bohatá na uhlík.

Výskumníci si na pomoc zavolali aj profesionálneho kamenára a kováča, aby svoje teórie potvrdili. V rámci experimentu museli dobrovoľníci opracovať kameň, z ktorého vznikli aj stély na Pyrenejskom polostrove. Používali pritom dláta z rôznych materiálov. Dobrovoľníci nedokázali kameň opracovať ani s kamennými, a ani s bronzovými nástrojmi, ako autori štúdie predpokladali. Dokonca neuspeli ani so železným dlátom. Pomohla im jedine kalená oceľ.

Autori štúdie preto tvrdia, že už okolo roku 900 pred Kristom naši predkovia dokázali vyrobiť kalenú oceľ a vytvárali z nej rôzne nástroje. So všetkými dôkazmi v ruke ide o pomerne presvedčivý záver, no ďalšie archeologické nálezy by mali potvrdiť, či je to skutočne tak. Ak by sa teória autorov potvrdila, potom mohli byť naši predkovia oveľa vyspelejší, než sme doteraz predpokladali. Zároveň ale neexistujú dôkazy, že by sa kalená oceľ rozšírila po celom svete.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close