Bol aztécky slnečný kameň skutočne používaný za účelom vykonávania ľudských obetí?!
Slnečný kameň Aztékov je najdôležitejším artefaktom, aký nám ostal po dávnej ríši.
Aztécky slnečný kameň považujeme za jeden z najdôležitejších artefaktov, ktorý ostal po dávnej ríši. Ide o približne 24-tonový čadičový kruhový monolit, ktorý poznáme aj ako aztécky kalendár. Aj napriek tomuto pomenovaniu ale neslúžil na počítanie času. Slnečný kameň objavili v roku 1790 pod námestím vybudovaným na ruinách mesta Tenochtitlán. Účel tohto artefaktu zatiaľ nie je úplne jasný.
V centre slnečného kameňa je vyobrazená smrť boha slnka menom Tonatiuh počas zatmenia Slnka. Aztékovia verili, že toto zatmenie povedie k apokalypse sprevádzanej silnými zemetraseniami. Ako informuje portál Floridského múzea, na obraze boha Tonatiuha Aztékovia vykonávali obety, aby oddialili predpokladaný koniec sveta. Ako sme už spomenuli, pravý význam tohto monolitu nie je známy, no výskumníci v rámci svojej štúdie prichádzajú s novou, desivou interpretáciou.
„Aztékovia mali možno menej optimistický pohľad na budúcnosť ako dnešní ľudia, no v oblasti astronómie boli oveľa sofistikovanejší, než si mnohí z nás myslia,“ tvrdí Susan Milbrath, autorka výskumu.
Aztécka ríša existovala od roku 1325 až do dvadsiatych rokov 16. storočia, kedy prišli Španieli a väčšinu obyvateľov asimilovali do svojej spoločnosti. Španieli pochovali slnečný kameň vrchnou stranou dolu a nakoniec bol znovuobjavený v roku 1790. Tenochtitlan bolo v období Aztékov hlavným mestom ríše a slnečný kameň sa nachádzal na hlavnom námestí. Mnohí vedci si všimli, že kameň vyzerá, ako keby bol pódiom pre verejné rituály. V hlavnom meste a na slnečnom kameni mohli Aztékovia obetovať svojich najcennejších väzňov.
Na čo slúžil slnečný kameň?
Aztékovia, Mayovia a aj ďalšie prvotné kultúry sledovali pohyb Slnka a na základe neho predpovedali nielen počasie, ale aj astronomické cykly. Milbrath vysvetľuje, že sledovanie Slnka a Mesiaca je pre tieto civilizácie úplne prirodzené. Keď si všimli ich pohyby, a že môže dôjsť aj k zatmeniu, potom sa tento fenomén stal centrom ich náboženstva.
Tieto civilizácie sa spoliehali na poľnohospodárstvo, predovšetkým na pestovanie kukurice či fazule, aby uživili celú ríšu. V tomto smere sa museli spoliehať na Slnko. Aztékovia ale verili, že Slnko musia „kŕmiť“ krvou, aby ho udržali nažive. Preto obetovali na slnečnom kameni väzňov v deň, kedy sa mal podľa nich svet skončiť. Tento deň nastal raz za 260 dní.
Neprehliadnite
Vysoko postavení kňazi museli sledovať astronomické cykly a dobre vedeli, že v ten deň zatmenie Slnka nenastane a objaví sa až v 21. storočí. Dňom kedy sa mal svet skončiť bol 4. Olin a kňazi sa pri vytváraní náboženstva uistili, že počas tohto dátumu nenastane žiadne zatmenie Slnka. Vedci nevylučujú ani to, že svoj ľud kňazi úmyselne manipulovali.
Viacerí vedci sa zhodujú, že kameňu chýba farba. Predpokladá sa, že počas jeho používania bol pestrofarebne vymaľovaný. Dnes vieme, že slnečný kameň mal prepojenie na zatmenia Slnka, no ako sa so zatmeniami Aztékovia pokúšali vysporiadať nie je známe. Vedci vedia len to, že sa pokúšali odstrašiť monštrum, ktoré počas zatmenia požieralo ich Slnko.
Komentáre