Bleskozvod Laser Lightning Rod dokáže zachytávať blesky pomocou laserového lúča
Od polovice 18. storočia sa dizajn bleskozvodu prakticky nezmenil, no vedci zo Ženevskej univerzity priniesli sľubný laserový systém.
Blesky fascinovali už našich predkov, no dnes vieme, že vedia spôsobiť aj veľa problémov. Lesné požiare, výpadky prúdu či úmrtia a podobne. Proti všetkým týmto problémom ostáva bleskozvod najlepšou možnou ochranou, hoci nie je stopercentný. Výskumníci zo Ženevskej univerzity však vymysleli lepšiu alternatívu.
Je ňou zariadenie LLR (z anglického Laser Lightning Rodk a v podstate ide o laserovú formu tradičného bleskozvodu. Toto zariadenie už má za sebou aj prvý test, kde sa ukázala jeho funkčnosť. Prvý bleskozvod vznikol už v roku 1752 a odvtedy sa tradičný dizajn menil len málo. Ide o kovový stožiar, ktorý chráni oblasť s polomerom približne rovnakým, ako jeho výška. Ak máme 10 metrov vysoký bleskozvod, ten zabezpečí oblasť do 10 metrov.
Hoci zatiaľ ide o najlepšiu ochranu pred ničivými bleskami, bleskozvody nie sú vhodné na zabezpečenie veľkých lokalít, ako napríklad letísk či veterných a jadrových elektrární. Výskumníci z Ženevskej univerzity v spolupráci s ďalšími výskumnými inštitúciami pracujú na systéme laserového bleskozvodu, ktorý umožní viesť blesk pozdĺž svetelného lúča.
„Keď sú do atmosféry vylučované intenzívne laserové impulzy, vo vnútri lúča sa tvoria vlákna intenzívneho svetla. Tie ionizujú molekuly dusíka a kyslíka vo vzduchu, ktoré potom uvoľňujú voľné elektróny. Vzniká ionizovaná plazma a tá sa stáva elektrickým vodičom,“ vysvetlil Jean-Pierre Wolf, jeden z autorov štúdie.
Projekt laserového bleskozvodu si vyžadoval vývoj lasera s priemerným výkonom jeden kilowatt. Jeden laserový impulz trvá približne pikosekundu a má energiu jedného joula. Laser je široký 1,5 metra, dlhý osem metrov a váži niečo cez tri tony. V rámci praktického testu laser zasvietil nad vežou vysielača operátora Swisscom, ktorá je najpostihnutejšou vežou na území Európy.
Neprehliadnite
Mimoriadny úspech
Od júna do septembra 2021 sa laser rozsvietil vždy, keď boli hlásené búrky. Ešte predtým však museli v oblasti obmedziť leteckú dopravu. Testy prebiehali na hore Säntis, ktorá leží v nadmorskej výške 2502 metrov.
„Cieľom experimentu bolo zistiť, či existuje nejaký rozdiel s laserom a bez neho,“ tvrdí koordinátorka projektu, Aurélien Houard.
Výskumníci počas trvania testu zozbierali obrovské množstvo údajov. Z výsledkov jasne vyšlo najavo, že laserový bleskozvod je schopný účinne viesť blesk. Od prvého blesku výskumníci zistili, že laserový lúč dokázal viesť blesk takmer 60 metrov pred dosiahnutím veže. Tým sa zväčšil polomer ochrannej plochy zo 120 na 180 metrov. Laserový bleskozvod zároveň funguje aj v zlých poveternostných podmienkach.
Najväčším problémom bola hmla, ktorá je na hore Säntis bežný javom. Ani tá však nepredstavovala pre laserový systém problémy. Výskumníci aj ďalej pokračujú s vývojom laserového bleskozvodu. Dlhodobým cieľom je predĺženie 10 metrového tradičného bleskozvodu o 500 metrov vďaka laserovému bleskozvodu.
Komentáre