Bežný liek na spanie môže poraziť Alzheimera. Prvé výsledky sa ukázali už po pár dňoch jeho používania
Nový výskum naznačuje, že bežný liek na spanie môže znižovať hladiny proteínov spájaných s Alzheimerovou chorobou.
Kvalitný spánok je pre telo aj myseľ nesmierne dôležitý, to vie každý, kto zažil pár prebdených nocí. Ale čo ak, môže dobrý spánok, alebo dokonca liek na spanie, pomôcť aj proti Alzheimerovej chorobe? Presne to naznačuje nový výskum z Washingtonskej univerzity v St. Louis. Na novinku upozorňuje portál univerzity medicine.washu.edu.
Vedci zistili, že liek suvorexant, ktorý sa bežne používa proti nespavosti, dokáže znížiť hladiny dvoch kľúčových proteínov spájaných s Alzheimerom. Ide o látky, ktoré sa v mozgu hromadia a postupne ničia nervové bunky. A zaujímavé je, že účinok sa objavil už po dvoch nociach užívania.
Ako Alzheimer funguje a prečo je spánok taký dôležitý?
Alzheimerova choroba sa neobjaví zo dňa na deň. Počas rokov sa v mozgu pomaly hromadí amyloid beta, ktorý vytvára povestné „plaky“. Neskôr sa objaví aj tau proteín, ktorý vytvára takzvané tangles, teda klbká, ktoré poškodzujú neuróny a narúšajú komunikáciu medzi mozgovými bunkami. Tento proces často začína oveľa skôr predtým, než si človek začne všímať výpadky pamäti, zmätenosť či zmeny správania.
Vedci už dávnejšie upozornili, že poruchy spánku sú jedným z prvých varovných signálov. Zároveň sa ukazuje, že zlý spánok môže proces neurodegenerácie ešte viac urýchliť. A tak sa zrodila otázka, čo ak by sme vedeli tento začarovaný kruh prerušiť?
Dve noci, prekvapivé výsledky
Do štúdie sa zapojilo 38 zdravých ľudí vo veku od 45 do 65 rokov. Rozdelili ich do troch skupín, jednej podali nižšiu dávku suvorexantu (10 mg), druhej vyššiu dávku (20 mg) a tretej placebo. Počas dvoch nocí spali v špecializovanom výskumnom centre, kde im zároveň každé dve hodiny odoberali mozgovomiechový mok, aby sledovali zmeny v hladinách amyloidu a tau proteínu.
Neprehliadni
Účastníci, ktorí dostali vyššiu dávku lieku, mali po 24 hodinách o 10–20 % menej amyloidu a o 10–15 % nižšiu hladinu fosforylovaného tau. Po druhej dávke sa hladiny opäť znížili. U ľudí s nižšou dávkou lieku sa výrazné zmeny nepreukázali.
Výskum ešte nekončí
Vedci ale upozorňujú, že ide len o krátkodobú a malú štúdiu. Neznamená to, že by mal každý začať užívať lieky na spanie ako prevenciu. Stále nevieme, čo sa stane pri dlhodobom užívaní a či rovnaký účinok nastane aj u ľudí, ktorí už majú mierne príznaky Alzheimerovej choroby, alebo nastanú iné účinky.
Aktuálne prebiehajú ďalšie štúdie, v ktorých vedci sledujú účinky lieku u starších ľudí a u tých, ktorí už majú v mozgu náznaky patológie, ale ešte nepociťujú žiadne symptómy.
Spánok ako liek budúcnosti?
Ak sa budúce výskumy potvrdia, lieky ovplyvňujúce spánkové mechanizmy by mohli v budúcnosti zohrávať dôležitú rolu v prevencii Alzheimerovej choroby. Zatiaľ však platí jedno, dobrý spánok nie je luxus. Je to základná potreba a zároveň investícia do tvojej mozgovej budúcnosti. Takže ak zle spíš, nerieš to len kávou. Možno je čas sa zamyslieť, ako si spánok zlepšiť, tvoj mozog sa ti za to raz určite poďakuje.
Komentáre