Veda a výskumVesmír

Bez prchavých látok by život na Zemi pravdepodobne neexistoval: Ako sa ku nám dostali?

Látky, ktoré sú mimoriadne dôležité pre život, sa ku nám mohli dostať z okrajov Slnečnej sústavy, naznačuje nová štúdia.

Ako získala Zem svoje prchavé látky? Na túto otázku sa pokúšali nájsť v rámci nového výskumu aj vedci z Imperial College London. Tvrdia, že odpoveď sa ukrýva v meteoritoch, ktoré sa ku nám dostali z vesmíru.

Výsledky práce poukazujú na to, že viac ako polovica zinku na Zemi sa na planétu dostala vďaka meteoritom vznikajúcim vo vonkajšej časti Slnečnej sústavy, teda za asteroidovým pásom, kde sa dnes nachádzajú plynné planéty Jupiter, Saturn, Urán a Neptún. Okrem zinku sa takýmto spôsobom mohla na planétu dostať aj voda.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Pod prchavými prvkami alebo zlúčeninami, sa rozumejú látky, ktoré sa pri relatívne nízkych teplotách menia na kvapalné či plynné skupenstvo. Medzi prchavé látky patrí aj šesť najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov v živých organizmoch. Predpokladá sa preto, že hrali dôležitú úlohu pri vývoji života na Zemi.

Nová štúdia mení zaužívaný pohľad na to, ako sa tieto prvky dostali na Zem. Aj predtým astronómovia predpokladali, že vznikli v asteroidoch, no domnievali sa, že sa tieto objekty formovali bližšie pri našej planéte.

„Na základe výsledkov našej štúdie tvrdíme, že približne polovica zinku na Zemi vznikala vo vonkajšej časti Slnečnej sústavy, za obežnou dráhou Jupitera. Naše zistenia ukazujú úplne odlišný scenár, než sme mali na základe súčasných modelov evolúcie Slnečnej sústavy,“ vysvetľuje jeden z autorov štúdie, profesor Mark Rehkämper.

Ako už spomínal profesor Rehkämper, predchádzajúce modely naznačovali, že Zem vznikla výlučne z materiálu vnútornej Slnečnej sústavy, teda z materiálu, ktorý sa nachádzal bližšie ako obežná dráha Marsu. Ak by Zem nedostala materiál z vonkajšej časti Slnečnej sústavy, pravdepodobne by dnes bola o niečo suchšia a možno nie až tak vhodná pre život.

Dôležité látky

V rámci výskumu vedci analyzovali kompozíciu 18 meteoritov. 11 z nich vzniklo vo vnútri Slnečnej sústavy a radia sa do druhu neuhlíkových chondritov. Sedem vzniklo vo vonkajšej časti sústavy a sú známe aj ako uhlíkové chondrity. Pri každom meteorite skúmali pomery izotopov zinku, ktoré následne porovnali s pomerom izotopov na Zemi. Táto analýza a porovnávanie výskumníkom umožnila zistiť ako prispeli k množstvu zinku na planéte.

Uhlíkové chondrity prispeli približne polovicou zinku, aký sa dnes na planéte nachádza. Autori štúdie zároveň tvrdia, že popri zinku mohli meteority na planétu priniesť aj množstvo vody.

„Už predtým sme tušili, že Zem získala nejaké látky z uhlíkových chondritov. Dnes však pozorujeme, že tieto meteority hrali kľúčovú úlohu pri vytváraní zásob prchavých látok. Niektoré z týchto prvkov sú dôležité pre vznik života, ako ho poznáme,“ tvrdí spoluautorka štúdie Rayssa Martins.

V rámci ďalšieho výskumu autori analyzujú vzorky z Marsu, ktorý mal krátko po vzniku na povrchu vodu. Popri tom analyzujú aj vzorky z Mesiaca. Teória hovorí, že naša prirodzená družica vznikla po kolízii Zeme s protoplanétou o veľkosti Marsu. Analýza izotopov zinku z lunárnych vzoriek by mohla túto teóriu potvrdiť.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close