Bez nej by nebol ani život, ani kontinenty: Vedci odhalili prastarý kolobeh vody a jeho dopad na evolúciu Zeme
Kolobeh vody je dôležitý nielen pre život, ale zároveň ovplyvňuje množstvo procesov našej planéty.
Vodný cyklus je mimoriadne dôležitý a možno ešte o čosi dôležitejší, než sme si mysleli, naznačuje výskum z Curtin University. Vo svojej novej práci sa vedci pozreli bližšie na to, ako vznikali kontinenty Zeme.
Cyklus vody v hlbokých vrstvách Zeme je dnes síce dobre známy, no vedci majú len obmedzené poznatky o tom, ako mohol fungovať v dobe pred niekoľkými miliardami rokov, keď bola naša planéta veľmi mladá. Objavujú sa dôkazy naznačujúce, že sa voda dokázala dostať do veľkých hĺbok už pred 3.5-miliardami rokov, no ako sa tam dostala ostáva záhadou.
Spôsob, akým sa voda ukladá a transportuje naprieč zemskou kôrou má výrazný dopad na množstvo ďalších dejov – od vzniku sopiek a minerálnych depozitov, až po ovplyvnenie toho, kde dochádza k zemetraseniam. Voda má výrazný dopad napríklad aj na to, ako explozívna je magma v subdukčných zónach.
Tieto zóny sa nachádzajú naprieč celou planétou. Niekedy sa môžu vytvoriť pod oceánmi, čo je jeden z procesov, ako sa môže voda dostať do hlbín Zeme. Tam sa voda spája s magmou a čím viac vody sa v magme nachádza, tým explozívnejšia môže sopečná erupcia byť. Výskum vedcov z MIT zistil, že magma sa môže až z 20% skladať z vody, o polovicu viac, než predpovedali predchádzajúce štúdie.
Voda v hlbinách Zeme
Sofistikované počítačové modely ukázali, že jednoduché vulkanické horniny bohaté na horčík, dokázali vsiaknuť oveľa viac morskej vody ako moderná láva.
Neprehliadnite
„Voda sa uzamkla do špecifických kryštálov v hornine a neskôr sa vylúčila, keď sa hornina začala ‚potiť‘. Rovnaký proces prebieha aj pri modernej láve, no potenie začína od teplôt okolo 500 °C,“ vysvetľuje doktor Michael Hartnady, vedúci práce.
Hartnady dodáva, že primitívne lávové horniny dokázali uzamknúť oveľa viac vody, ktorá sa začala uvoľňovať až pri teplotách 700 °C a vyšších. To znamená, že sa uvoľnila v oveľa väčšej hĺbke ako dnes. Výskum predpokladá, že uvoľnenie vody prebiehalo oveľa hlbšie, než sa predpokladalo, čo zapríčinilo rozpustenie okolitých hornín a neskôr aj vznik kontinentov.
„Zaujímavé je, že najstaršie časti kontinentov obsahujú aj najväčšie depozity zlata na planéte,“ vyjadril sa Hartnady.
Tieto masívne depozity si vyžadujú vysoké objemy vody na to, aby mohli vzniknúť. Vedcom dlhodobo unikalo, odkiaľ mohla potrebná voda prísť. Vo svojom výskume Hartnady načrtol situáciu pred niekoľkými miliardami rokov. Pevne verí, že jeho práca pomôže vyriešiť aj ďalšie záhady nielen histórie našej planéty, ale aj vzniku života.
Naša planéta má ešte množstvo záhad čakajúcich na odhalenie. Hoci sa vedcom podarilo jednu z nich poodhaliť, ich výskum bude pokračovať aj naďalej.
Komentáre