Astronómovia zverejnili najmladšiu fotku vesmíru, akú dnes vieme urobiť. Takto vyzeral náš vesmír, keď bol v „plienkach“
Astronómovia vytvorili najdetailnejšiu fotku mladého vesmíru. Pomôže nám vyriešiť niekoľko otvorených otázok ohľadom jeho evolúcie.
Astronómovia podieľajúci sa na projekte Atacama Cosmology Telescope v novej štúdii predstavili záber, ktorý je momentálne najjasnejším záberom z doby, kedy bol náš vesmír ešte v plienkach. Ide o fotografiu, ktorá nám ukazuje najmladší vesmír, aký sme schopní momentálne vidieť.
V rámci výskumu vedci zaznamenali svetlo, ktoré cestovalo naprieč kozmom viac ako 13-miliárd rokov. Ukazuje nám vesmír v období približne 380-tisíc rokov po veľkom tresku. Ak by sme to mali porovnať s ľuďmi, vesmír, ktorý na zábere vidíme, je ako fotografia bábätka, ktoré je nažive len pár hodín.
“Pozeráme sa na prvé kroky k vytvoreniu úplne prvých hviezd a galaxií vo vesmíre. Nepozeráme sa len na svetlo a tmu, zábery nám ukazujú vo vysokom rozlíšení polarizáciu svetla,” vysvetľuje Suzanne Staggs, riaditeľka projektu Atacama Cosmology Telescope.
Nové zábery nám ukazujú radiáciu na pozadí vesmíru, ktorú nazývame kozmické mikrovlnné pozadie. Fotografie nám ukazujú toto pozadie vo vyššom rozlíšení, než aké zachytil vesmírny teleskop Planck Space Telescope. Autori výskumu poznamenávajú, že s pomocou Atacama Cosmology Telescope, ACT, dokázali zachytiť záber s päťnásobne vyšším rozlíšením, než dokázalo observatórium Planck. Toto rozlíšenie výskumníkom dovolilo po prvýkrát v histórii vidieť jasné polarizačné signály.
🔭 New research by the Atacama Cosmology Telescope collaboration has produced the clearest images yet of the universe’s infancy — the earliest cosmic time yet accessible to humans. https://t.co/m2TXpJ0HS7
— Princeton University (@Princeton) March 22, 2025
Najpresnejší pohľad do minulosti vesmíru
Polarizácia odhaľuje detailný pohyb héliového a vodíkového plynu v čase, kedy bol vesmír veľmi mladý. Ako výskumníci vysvetľujú, staršie zábery nám ukázali, kde veci boli, novšie fotografie s vyšším rozlíšením nám ukazujú, ako sa pohybujú. Rovnako ako používanie prílivu a odlivu na sledovanie Mesiaca, tak aj polarizácia svetla výskumníkom dovoľuje sledovať, ako silná bola gravitácia v odlišných kútoch vesmíru.
Neprehliadni
Počas prvých pár stoviek tisíc rokov po veľkom tresku bol vesmír vyplnený prvou plazmou. Tá bola tak hustá, že sa svetlo nedokázalo voľne šíriť a vesmír bol teda nepriehľadný. Kozmické mikrovlnné pozadie reprezentuje prvé štádium vesmíru, ktoré dokážeme vidieť.
“Nové zábery nám ponúkajú mimoriadne jasný pohľad na jemné rozdiely v hustote a rýchlosti plynov, ktoré zapĺňali prvotný mladý vesmír. To, čo vyzerá ako opar v intenzívnom svetle, sú v skutočnosti hustejšie a menej husté regióny uprostred mora vodíka a hélia. Sú to kopce a údolia, ktoré sa rozprestierajú milióny svetelných rokov,” opisujú autori výskumu.
Postupom času, po miliónoch až miliardách rokov, gravitácia pritiahla hustejšie regióny plynu do seba a vznikli prvé hviezdy a galaxie. Zábery výskumníkom pomáhajú odpovedať na najväčšie otázky ohľadom vzniku vesmíru. Vysvetľujú, že v minulosti bol vesmír “jednoduchší”, než je tomu dnes. Skúmaním a študovaním mladšieho a jednoduchšieho vesmíru získavajú autori štúdie jedinečnú možnosť pochopiť, ako sa vesmír postupne vyvíjal do komplexného priestoru, v ktorom dnes žijeme.
“Podarilo sa nám zmerať, že obývateľný vesmír končí takmer 50-miliárd svetelných rokov od nás. Zároveň sme zistili, že sa v ňom nachádza hmota rovná približne dvom trilión triliónom Sĺnk,” vysvetľuje Erminia Calabrese, jedna z autorov štúdie.
Temná energia vo vesmíre
“Dva trilión trilióny” Sĺnk výskumníci popisujú ako približne 1 900 “zeta-Sĺnk”. Z tohto čísla len 100 tvorí normálna hmota. 500 tvorí temná hmota a zvyšok, teda 1 300, pripisujú výskumníci temnej energií. Výskumníci popri pozorovaní otestovali aj štandardný kozmologický model, najlepšie vysvetlenie toho, ako vesmír funguje. Už v minulosti sa objavili výskumy, ktoré spochybňovali jeho presnosť, vo svetle najnovších údajov.
Výskumníci z ACT ale tvrdia, že v rámci ich výskumu prešiel štandardný kozmologický model svojou najťažšou sériou testov a vyšiel z tohto krutého boja víťazne. Ich tvrdenia sa však nezhodujú napríklad z výskumom vedcov z DESI. Tí naznačujú, že štandardný kozmologický model budeme musieť buď minimálne upraviť alebo zmeniť.
Komentáre