SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Astronómovia po prvýkrát pozorovali solárnu erupciu v inej sústave: Bola desaťkrát silnejšia, než čokoľvek, čo vytvorilo Slnko

Neďaleko od nás sa nachádza hviezda, mladšia ako naše Slnko. Vedci na nej po prvýkrát zaznamenali takzvanú supererupciu.

Po prvýkrát v histórii astronómie sa vedcom podarilo zachytiť erupciu hviezdy rovnakého typu, akou je naše Slnko. Táto erupcia bola desaťkrát silnejšia než čokoľvek, čo vytvorila naša hviezda, píše portál Space.

Zaznamenaná erupcia môže dať astronómom lepšiu predstavu o tom, či Slnko niečo podobné v minulosti vyprodukovalo a aký dopad by mohla mať takáto silná erupcia na vznikajúci život. Zároveň vedci rozmýšľajú aj do budúcna a zisťujú, či by sa takýto typ erupcie mohol udiať aj v našej sústave.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Naše Slnko totiž vytvára erupcie a hoci sú slabšie, stále môžu dosahovať energiu niekoľko miliónov vodíkových bômb. Tieto deje sprevádzajú aj výrony plazmy, ktoré sa vesmírom šíria rýchlosťou niekoľkých miliónov km za hodinu.

Horúca plazma sa môže dostať k Zemi za niekoľko dní, tie najrýchlejšie to zvládnu aj v priebehu niekoľkých hodín. Keď sa však dostanú k našej planéte, môžu spôsobiť výrazné škody satelitom na obežnej dráhe. Neobvykle silná geomagnetická búrka zasiahla Zem v roku 1989 a vyhodila elektrinu v celej kanadskej provincii, Quebec.

„Solárne erupcie a výrony koronálnej hmoty môžu mať vážny dopad na modernú spoločnosť,“ varuje astrofyzik Yuta Notsu, z University of Colorado Boulder.

Naše Slnko spadá do skupiny žltých trpaslíkov. Predchádzajúce výskumy dokázali, že žlté trpaslíky môžu vyprodukovať takzvanú supererupciu, ktorá je až desaťkrát silnejšia, než bežná solárna erupcia. Doteraz ale astronómovia nepozorovali nič, čo by túto teóriu potvrdzovalo.

Nedávna štúdia sa ale zamerala na hviezdu EK Draconis, nachádzajúcu sa približne 111 svetelných rokov od Zeme. Spadá do kategórie žltých trpaslíkov, no je oveľa mladšia než Slnko. EK Draconis má približne 50 miliónov rokov, zatiaľ čo naša hviezda je stará 4.5-miliardy rokov. EK Draconis často produkuje erupcie. Astronómovia vsadili na dlhodobé pozorovanie a dúfali, že sa im podarí zachytiť dôkaz supererupcie.

Supererupcia zachytená pri čine

Hviezdu monitorovali od januára, do apríla minulého roka, pomocou troch teleskopov. Ich čakanie sa vyplatilo. 5. apríla 2020 pozorovali supererupciu, po ktorej nasledoval masívny výron koronálnej hmoty. Podľa meraní sa plazma, vychádzajúca z hviezdy, pohybovala rýchlosťou takmer 2 milióny km/h.

„Podarilo sa nám zachytiť prvý výron koronálnej hmoty, ktorý pochádzal z hviezdy mimo našej sústavy,“ vyjadril sa Notsu.

Vedcom sa podarilo zachytiť len prvotné štádium koronálneho výronu. Nevedia teda s istotou povedať, či materiál spadol späť na hviezdu, alebo bol vyvrhnutý do vesmíru. Tím však s prácou nekončí. Nasledujúce výskumy budú monitorovať hviezdu pomocou celej rady teleskopov. Ich cieľom je zistiť, čo sa deje po prvej fáze koronálneho výronu hmoty.

Výsledky výskumu ale naznačujú, že aj naše Slnko sa mohlo v mladších štádiách života správať rovnako. Astronómovia chcú preskúmať, aký dopad mali masívne koronálne výrony na život na Zemi.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close