Veda a výskumVesmír

Astronómovia hovoria o novom spôsobe, ako môžeme objaviť nové svety, ktoré podporujú život. Majú ale aj zlé správy!

Vedci z Inštitútu Maxa Plancka prinášajú zaujímavý spôsob pátrania po obývateľných svetoch, no zároveň si všímajú jeden problém.

Aj napriek všetkým snahám o objavenie obývateľnej planéty za hranicami našej Slnečnej sústavy, Zem ostáva zatiaľ jedinou planétou, o ktorej vieme, že dokáže podporovať život. Výskumníci však vo svojom úsilí nepoľavujú a okrem priameho pátrania po obývateľných svetoch sa obývateľnosť planét snažia pochopiť aj teoreticky.

Čo rozhoduje o tom, ktorá planéta získa vhodné podmienky pre život a ktorá nie? Dobrým znakom je ak má exoplanéta magnetické pole a atmosféru. Ako ale informuje portál Universe Today, autori novej štúdie naznačujú, že by sme sa mali zamerať skôr na hviezdu ako na planéty okolo nej. Výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka tvrdia, že existuje prepojenie medzi tým, koľko kovov hviezda obsahuje, koľko UV žiarenia vylučuje a kompozíciou atmosféry planét, ktorá okolo tejto hviezdy obiehajú.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Výsledky naznačujú, že hviezdy s menším obsahom kovov ponúkajú lepšie podmienky pre život na planétach ako hviezdy, ktoré obsahujú viac kovov. Práca vedcov začala pred niekoľkými rokmi, keď skúmali variáciu jasnosti Slnka a hviezd jemu podobných. Niektoré hviezdy vykazovali veľkú intenzitu jasnosti, a to dokonca väčšiu ako naše Slnko.

„Predpokladáme, že aj Slnko je takých nárastov v intenzite jasu schopné. To by znamenalo, že sa zvýši aj množstvo ultrafialového žiarenia,“ tvrdí Alexander Shapiro, jeden z autorov štúdie.

Autori štúdie sa začali pýtať, čo by podobné výkyvy v UV žiarení znamenali pre život na Zemi. Ultrafialové žiarenie ovplyvňuje chemické zloženie atmosféry dvoma spôsobmi. Jedným je to, že vďaka ultrafialovému žiareniu máme hrubšiu ozónovú vrstvu, ktorá nás pred ním chráni. Interakcie medzi odlišnými typmi UV žiarenia a atómami kyslíka pomáhajú vytvárať, no zároveň aj ničia ozónovú vrstvu.

Okolo akých hviezd môže existovať život?

UV-B žiarenie ozónovú vrstvu ničí, no UV-C žiarenie pomáha vytvárať ochrannú ozónovú vrstvu. Autori štúdie predpokladajú, že podobným spôsobom môže ultrafialové žiarenie ovplyvňovať atmosféry exoplanét. V tomto prípade sú dôležité presné vlnové dĺžky jednotlivých foriem žiarenia. Vedci zistili, že pomer kovov hviezdy môže ultrafialové žiarenie ovplyvniť.

Ak má hviezda väčší podiel kovov, potom má menší pomer vodíka a platí to aj naopak. Naše Slnko následne porovnávali s inými podobnými hviezdami, ktoré mali buď väčší alebo menší podiel kovov oproti vodíku. Následne vytvorili simulácie, ktoré ukazovali ako UV radiácia týchto hviezd ovplyvňuje atmosféru exoplanét.

Výskum a simulácie ukázali, že hviezdy chudobnejšie na kovy vyžarujú viac ultrafialovej radiácie a UV-C žiarenie je najsilnejším. To znamená, že okolo týchto hviezd si môžu planéty vytvoriť hrubšiu ozónovú vrstvu. Autori štúdie si ale zároveň všimli aj jeden problém.

Vesmír sa postupom času stáva k životu nepriateľskejší. Každou ďalšou generáciou majú hviezdy väčší pomer kovov, čím sa znižuje šanca na obývateľnosť planét okolo nich.

„V ďalekej budúcnosti môžu existovať generácie hviezd bohatých na kovy. Zatiaľ nemôžeme povedať, že život za takýchto podmienok vzniknúť nemôže, no šanca na vznik obývateľných planét bude rozhodne o niečo nižšia ako dnes,“ tvrdí Shapiro.

Astronómovia môžu v ďalších prieskumoch študovať len tie hviezdy, ktoré majú rovnaký podiel kovov ako naše Slnko. Možno pomocou tejto metódy nájdeme obývateľnú exoplanétu.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Zobraziť komentáre
Close
Close