Astronómov zarazil solárny vír: Obrovský prúd plazmy obklopil celý pól hviezdy!
Vesmírne obervatórium Solar Dynamics Observatory pozorovalo správanie plazmy, ktoré zatiaľ nikto nevidel.
Začiatkom februára vedci pozorovali na Slnku úkaz, ktorý ich zarazil. 2. februára sa obrovský prúd plazmy v solárnej atmosfére prelomil, zrútil sa na povrch hviezdy a obkrútil sa okolo jej severného pólu. Tento úkaz trval okolo osem hodín a zachytila ho misia Solar Dynamics Observatory, informuje portál Live Science.
O udalosti informovala výskumníčka Tamitha Skov pomocou sociálnej siete Twitter a priniesla nám zábery, ktoré len tak neuvidíme. Vo svojom príspevku úkaz označila ako solárny vír. Celá udalosť sa začala vystrelením plazmového prúdu z povrchu Slnka. Následne sa vytvoril plazmový oblúk, ktorý je v solárnej atmosfére pomerne častým javom. Solárne oblúky sa vytvárajú, keď plazma nasleduje línie magnetického poľa hviezdy.
Zvláštnosťou v tomto prípade je fakt, že sa oblúk prelomil a následne ostal v atmosfére niekoľko hodín, počas ktorých krúžil okolo pólov hviezdy. Vznikla plazmová štruktúra, ktorá pripomínala polárny vír. Ide o štruktúru, ktorá vytvára obrovské oblúky ľadového vzduchu v polárnych oblastiach Zeme. Vzniká hlavne v zime.
Jedinečný úkaz
Fyzici ostali úkazom zaskočení. Ako vysvetľuje Scott McIntosh, solárny fyzik z amerického Národného centra pre atmosférický výskum. McIntosh vysvetľuje, že vedci zatiaľ nevideli takéto správanie plazmy. Pomerne často si ale všimli tvorbu značne dlhých plazmových filamentov v oblasti, kde nedávno vznikol solárny vír. Viac podobných štruktúr vzniká, keď sa Slnko blíži do obdobia maxima, kedy je jeho aktivita výrazne vyššia. Pre tých, ktorí nevedia, tak slnečné maximum je pravidelné obdobie najväčšej slnečnej aktivity počas 11-ročného slnečného cyklu Slnka.
Počas tohto obdobia sa magnetické línie hviezdy častejšie zamotávajú a lámu sa. Nielenže počas solárneho maxima vzniká viac slnečných škvŕn, no častejšími sú aj solárne erupcie. Predpokladá sa, že solárne maximum začne v roku 2025, zvýšenú aktivitu si ale vedci všimli už počas posledných mesiacov.
Neprehliadnite
Plazmové filamenty a iné štruktúry samé o sebe nepredstavujú žiadne riziko. Ak však nastane erupcia, Slnko môže do vesmíru okolo seba vyslať obrovské množstvo hmoty. Následne vznikajú takzvané koronálne výrony hmoty, ktoré môžu poškodiť satelity na obežnej dráhe Zeme, ak sa stretnú s našou planétou. Ohrozené sú ale aj iné elektronické zariadenia a siete.
Štruktúra, ktorá vznikla 2. februára našťastie na Zem nemierila a nevznikol ani koronálny výron hmoty. Vedcov však vznik solárneho víru zaskočil a zatiaľ nevedia, ako sa také niečo mohlo stať. V ďalších výskumoch sa zamerajú na štúdium tohto fenoménu a jeho možných dôsledkov. Zatiaľ sa ale môžeme pozrieť na jedinečný solárny úkaz.
Talk about Polar Vortex! Material from a northern prominence just broke away from the main filament & is now circulating in a massive polar vortex around the north pole of our Star. Implications for understanding the Sun's atmospheric dynamics above 55° here cannot be overstated! pic.twitter.com/1SKhunaXvP
— Dr. Tamitha Skov (@TamithaSkov) February 2, 2023
Astronómovia sa už dlhšiu dobu snažia pochopiť vrtochy vesmírneho počasia, aby sme dokázali v budúcnosti lepšie predpovedať solárne búrky. Minuloročná štúdia naznačila, že v poslednej dobe sa môže so Slnkom diať niečo zvláštne. V júni 2022 poukázali na to, že solárna aktivita prekonala v daný rok predpovede, no solárna aktivita sa vymykala predpovediam už od roku 2020.
Podľa McIntosha okrem tradičného 11-ročného cyklu treba brať do úvahy aj takzvaný Haleov cyklus, ktorý sa zakladá na opačne polarizovaných magnetických vlnách. McIntoshova teória síce dokázala správanie Slnka vysvetliť, no vedecká komunita o jej uplatnení nateraz pochybuje.
Komentáre