SpravodajstvoVeda a výskum

Archeológovia odkryli najstaršiu múmiu na svete: Jej príbeh siaha ďaleko dozadu, ešte pred dobu faraónov!

Nový výskum potvrdzuje teóriu o tom, že hrob objavený v 60. rokoch, ukrýva najstaršiu múmiu na svete.

Nový výskum vedcov z Linnaeus University naznačuje, že proces mumifikácie mohli naši predkovia poznať oveľa skôr, než sa predpokladalo. Dokazuje to aj analýza približne 8-tisíc rokov starého hrobu z doby kamennej, ktorý bol objavený na území Portugalska.

Nová múmia sa tak stáva najstaršou na svete. Väčšina objavených tiel je starých od niekoľkých stoviek rokov, až po 4-tisíc rokov, no ako nový objav naznačuje, naši predkovia túto praktiku vykonávali už v dobe kamenej, najmenej 8-tisíc rokov dozadu. Predtým sa za najstaršiu múmiu považoval nález datujúci sa do doby bronzovej.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Štúdia ostatkov však nebola pre vedcov jednoduchá. Tak staré telo si už nedokázalo zachovať mäkké tkanivá, na základe ktorých by vedci dokázali jasne určiť, ako sa ošetrilo proti rozkladu. V Európe je zároveň vlhké a teplé prostredie, ktoré nie je najvhodnejšie na zachovanie mumifikovaného tela. Ako vysvetľujú autori štúdie, textílie, či mäkké tkanivá sa zachovajú len vo výnimočných prípadoch.

Hroby archeológovia objavili v portugalskom údolí Sado v 60. rokoch minulého storočia. Na základe fotografií, ktoré sa považovali za stratené, vedci usúdili, že objavená kostra sa nenachádzala v prirodzenej polohe.

„Videli sme, že kostra nebola v prirodzenej polohe. Javilo sa, akoby bola stlačená a chodidlá sa vôbec nepohli, čo by nemal byť prípad, ako sa ľudské telo rozkladá. Na základe týchto indícií usudzujeme, že telo prešlo procesom mumifikácie,“ vysvetľuje Liv Nilsson Stutz, jedna z autoriek štúdie.

Najstaršia múmia sveta

Stlačená kostra znamená, že telo po smrti vysušili a postupne ho obmotali buď povrazom alebo obväzmi. Hoci dôkazy poukazovali na mumifikáciu, žiaden z nich nebol jednoznačný. Výskumníci sa preto rozhodli pozorovania previazať s experimentom, ktorý v minulosti vykonali vedci z Linnaeus University. V tomto experimente vedkyňa Harley Mickleburgh použila dve telá, jedno normálne a druhé, ktoré sama mumifikovala. Telá následne pochovala a vykopala ich o niekoľko rokov neskôr. Následne sledovala, ako obe telá vyzerajú.

Cieľom jej výskumu bolo vytvoriť model, ktorý by archeológovia mohli v budúcnosti použiť na charakterizovanie objavených múmií. Na základe štúdie by mohli vedci jednoduchšie povedať, či bolo telo objavené v rôznych kontextoch, mumifikované alebo nie. Ostatky objavené v Portugalsku sa podobajú na mumifikované telo z experimentu.

Znamená to, že mumifikácia na území Európy môže byť oveľa starším zvykom, než sa doteraz predpokladalo. Zároveň sa tým odhaľujú praktiky a kultúra našich predkov z doby kamennej. Nillson Stutz vysvetľuje, že aj v dobe kamennej ľudia kládli istý význam zachovaniu integrity tela aj po smrti. Mumifikácia však mohla mať aj praktické výhody. Vysušené telo sa stáva menším a ľahším, vďaka čomu ho mohli predkovia jednoduchšie transportovať.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close