Archeológovia odhalili zručnosti „pravekých šéfkuchárov“. Našli zvyšky jedla prehistorických ľudí, ktoré majú 70-tisíc rokov
Autori vo svojej novej štúdii analyzovali spálené zvyšky jedál, ktoré našli v dvoch jaskyniach.
Vedci z University of Cambridge objavili spálené zvyšky jedla, ktoré nám ponúkajú pohľad na kulinárske zručnosti našich predkov, moderného človeka a človeka Neandertálskeho. Tí používali niekoľko kuchárskych trikov na to, aby boli ich jedlá o niečo chutnejšie.
Archeologické nálezy naznačujú, že v stravovaní prehistorických ľudí hrala rastlinná potrava významnú úlohu. Predchádzajúce výskumy sa zameriavali hlavne na živočíšnu potravu, no tá tvorila len jednu časť prehistorického jedálnička. V rámci nového výskumu vedci použili elektrónový mikroskop na preskúmanie spálených zvyškov jedla, ktoré našli v jaskyni Shanidar, ktorá sa nachádza v Iraku. Novoobjavené zvyšky spolu s tými, ktoré sa našli v jaskyni Franchthi, ponúkajú informácie o tom, ako ľudia pripravovali jedlo za posledných 70-tisíc rokov.
„Spálené zvyšky jedla z jaskyne Franchthi sú najstaršími na území Európy a majú približne 12-tisíc rokov. Nálezy z jaskyne Shanidar majú 70 a 40-tisíc rokov a sú najstaršími z územia Juhozápadnej Ázie,“ vysvetľuje doktor Ceren Kabukcu, ktorý sa podieľal na výskume zvyškov jedla.
Podľa štúdie hrali rastliny v stravovaní moderných ľudí a Neandertálcov oveľa väčšiu úlohu, než sa spočiatku predpokladalo. Naši predkovia pripravovali jedlá, ktoré mali viac ako jednu ingredienciu a pripravovali sa v niekoľkých krokoch. Predkovia pomerne často kombinovali orechy s rôznymi druhmi strukovín.
Úprava potravín
Autori štúdie vysvetľujú, že strukoviny majú prirodzene horkú chuť kvôli tanínom a alkaloidom, ktoré sa nachádzajú v obale ich semien. Naši predkovia však našli spôsob, ako čo najviac znížiť množstvo týchto trpko chutiacich látok. Strukoviny máčali a lúhovali, následne ich mleli alebo tĺkli. Táto metóda prípravy zároveň umožní telu ľahšie prijať živiny.
V jaskyni Franchthi vedci objavili jedlo, ktoré pripomína chlieb. Domnievajú sa, že naši predkovia pomleli strukoviny na jemnú múku.
Neprehliadnite
„Neandertálci, podobne ako mi pomleli a rozdrvili rastlinné jedlo a následne ho varili na horúcich kameňoch,“ vysvetľuje Graeme Barker, spoluautor štúdie.
Dodáva, že jedlo vždy hralo v spoločnosti aj sociálnu úlohu a jeho príprava je niečo, čo je jedinečné pre nás ľudí. Nové dôkazy ukazujú, že si človek jedlo pripravoval už od samotného počiatku a rovnako tak robili aj naši najbližší evoluční príbuzní, Neandertálci. Druh Homo teda dokázal variť jedlo už pred 75-tisíc rokmi.
Zároveň ide o ďalší dôkaz toho, že Neandertálci neboli primitívni jaskynní ľudia, ako si ich častokrát predstavujeme. Hoci nešlo o veľkú populáciu, ukazuje sa, že človek neandertálsky bol v skutočnosti mimoriadne sofistikovaný a inteligentný. Zaujímavosťou je, že naši predkovia neodstraňovali semená zo strukov, ale jedli ich v celku. To naznačuje, že nechceli úplne odstrániť prirodzene horkú chuť týchto rastlín.
Komentáre