Archeológovia identifikovali zlomový okamih v histórii ľudstva, kedy sme prekonali „primátie korene“
Kedy sa naši predkovia začali učiť od seba navzájom? Ide o kumulatívnu kultúru, ktorá predstavuje zlomový bod našej evolúcie.
Každý človek je výsledkom tisícov generácií, ktoré existovali v neporušenej línii a rovnako je to aj s našimi technologickými poznatkami. Ako vysvetľujú vedci z Arizona State University, aj tie vznikali naprieč tisícročiami až státisícročiami postupným hromadením a miešaním kultúrnych poznatkov.
V rámci novej štúdie chceli vedci zistiť, kedy presne dali naši predkovia “hlavy dokopy” a začali stavať na tom, čo už vymyslel niekto iný. To nás oddelilo od našich primátich predkov a umožnilo nám vylepšovať a vyvíjať nové technológie naprieč generáciami. To nám zároveň umožnilo prispôsobiť sa oveľa širšiemu spektru rôznych prostredí a situácií.
Základ toho, čo nás robí ľuďmi
Vedci ale nemali istotu, kedy presne sa u našich predkov po prvýkrát vyvinula takzvaná kumulatívna kultúra.
“Naši predkovia boli úspešní v prispôsobovaní sa rôznym ekologickým podmienkam, od tropického pralesa až po arktickú tundru. Rôzne prostredia vyžadujú riešenie odlišných problémov. Kumulatívna kultúra je v tomto prípade kľúčová, pretože dovoľuje zobrať objavy a vynálezy iných ľudí a prispôsobiť ich svojej situácii, čím dôjde k vynálezu niečoho nového. Kumulatívna kultúra dovoľuje vytvoriť riešenia na zložité problémy veľmi rýchlo,” tvrdí Charles Perreault, jeden z autorov štúdie.
V rámci štúdie výskumníci zistili, že kumulatívna kultúra sa u našich predkov mohla objaviť pred približne 600-tisíc rokmi. Podotýkajú, že výsledkom tohto procesu je aj naša dnešná kultúra a technologický pokrok.
“Technologické problémy, organizácia inštitúcií a iné podobné problémy sú príliš zložité na to, aby ich vytvoril jeden človek,” vysvetľuje Perreault.
Aby vedci zistili, kedy nastal tento dôležitý zlom v správaní našich predkov, preskúmali vývoj kamenných nástrojov za obdobie 3,3-miliónov rokov. Ako základ pre zložitosť kamenných nástrojov použili tie, ktoré vyrábajú šimpanzy a neskúsení ľudia.
Neprehliadni
Rapídny nárast v používaní zložitejších technológií
Ukázalo sa, že pred 1,8 až 3,3-miliónmi rokov, keď existovali australopitekovia a najmladší predkovia druhu Homo, kamenné nástroje sa držali základného dizajnu. 600-tisíc rokov dozadu sa ale zložitosť kamenných nástrojov rapídne zvyšovala. Vedci vysvetľujú, že v tejto dobe sa naši predkovia spoliehali na mimoriadne komplexné technológie, pomocou ktorých nástroje vytvárali. To sedí s tým, že naši predkovia mohli začať fungovať na základe kumulatívnej kultúry. Išlo o obdobie stredného pleistocénu.
Počas tohto obdobia výskumníci pozorovali aj to, že naši predkovia začali používať oheň oveľa konzistentnejšie. Vznikali taktiež krby a domáce prostredia. Vo všetkých prípadoch ide o znaky kumulatívnej kultúry.
Naši predkovia využívali aj iné komplexné technologické postupy. Dokázali postaviť napríklad drevené štruktúry pomocou polien, ktoré rozsekli nabrúsenými kamennými sekerami, priviazanými o drevenú alebo kostenú rúčku. Aj takáto primitívna sekera môže podľa autorov štúdie znamenať kumulatívnu kultúru. Podľa výsledkov štúdie kumulatívna kultúra u nášho druhu vznikla ešte predtým, ako sa oddelili Neandertálci a moderní ľudia.
Komentáre