Antarktída môže byť v budúcnosti zdrojom ničivého cunami, ktoré zasiahne aj pevninu, varujú vedci
Pod Antarktídou vznikajú vrstvy náchylné na seizmickú aktivitu. Ich zosuvom môžu vzniknúť cunami, schopné dostať sa až k pobrežným oblastiam.
Výskumníci z University of Plymouth vo svojej novej práci našli možnú príčinu obrovských zosuvov pôdy, ktoré sa dejú pod povrchom Antarktídy. Tieto zosuvy pôdy s najväčšou pravdepodobnosťou viedli ku vzniku vĺn cunami prechádzajúcich celým Južným oceánom.
V rámci štúdie sa vedcom podarilo odhaliť niekoľko vrstiev slabých, fosilizovaných a biologicky bohatých usadenín nachádzajúcich sa stovky metrov pod dnom oceánu. Tieto usadeniny sa forovali pod oblasťami, kde mohli vedci pozorovať zosuvy pôdy. Autori štúdie vysvetľujú, že slabé vrstvy sú náchylné na zemetrasenia alebo inú formu seizmickej aktivity.
Vrstvy pravdepodobne vznikli niekedy v minulosti, keď boli teploty na Antarktíde o približne tri stupne Celzia teplejšie ako dnes. V tej dobe bola hladina vody o niečo vyššia a menšími boli aj kontinentálne ľadovce. Dnes si planéta prechádza výrazným globálnym otepľovaním, čo sa prejavuje dvíhajúcou sa morskou hladinou a ústupom ľadovcov. Podmienky aké existovali pri vzniku týchto slabých vrstiev môžu byť čoskoro rovnaké, varujú autori štúdie.
Hoci dnes nie sú cunami spôsobené zosuvmi pôdy na Antarktíde problém, výskumníci sa hlbšie pozerajú do minulosti a na základe toho sa pokúšajú odhadnúť čomu by sme mohli v budúcnosti čeliť. Ak sa globálne otepľovanie zhorší, seizmické aktivity na Antarktíde by opäť mohli vyvolať vlny cunami, ktoré by sa dostali až k pobrežiam Južnej Ameriky, Nového Zélandu a juhovýchodnej Ázie.
Zosuvy pôdy v oblasti Antarktídy si všimli v roku 2017 vedci v rámci expedície ODYSSEA v Rossovom mori. O rok nato sa do oblasti vrátili a odobrali vzorky sedimentov nachádzajúcich sa stovky metrov pod morským dnom. Analýza vzoriek odhalila mikroskopické fosílie. Na ich základe dokázali vedci lepšie pochopiť ako vyzeralo prostredie Antarktídy pred miliónmi rokov a ako vznikli krehké vrstvy pod Rossovým morom.
Neprehliadnite
Globálne otepľovanie už nemožno ignorovať
Antarktída prechádza meniacimi sa klimatickými podmienkami výraznými zmenami, no nejde o jediný ohrozený región. Americká NASA v marci publikovala štúdiu, v ktorej varovala, že globálne otepľovanie so sebou prinesie dlhšie a devastujúcejšie obdobia súch a záplav po celom svete. Extrémne výkyvy počasia ale nie sú otázkou budúcnosti, stretávame sa s nimi už dnes, hoci nie až v tak drastickej forme, do akej sa môžu dostať už o pár rokov.
Zmeny v klimatických podmienkach Zeme zasiahnu ľudí, ekonomiku, poľnohospodárstvo a mnohé ďalšie faktory. Riešenie autori štúdie vidia v starostlivom monitorovaní prípadov extrémneho počasia, pripravovaní sa na budúcnosť a prispôsobeniu sa. Zároveň je dôležité vyhnúť sa najhorším dopadom globálneho otepľovania.
Ako sme už spomenuli, globálne otepľovanie so sebou prináša extrémne výkyvy počasia. Najvýraznejšie obdobie dažďov začalo v centrálnej Afrike v roku 2019 a stále prebieha. Počas tohto obdobia stúpla hladina Viktóriinho jazero až o meter. Medzi rokmi 2015 a 2016 Brazíliu zasiahlo obdobie extrémneho sucha, ktoré sa považuje za najhoršie za posledných 20 rokov. Výraznými suchami si minulý rok prešla aj Európa a USA. Aj tie podľa odborníkov predstavovali jedny z najextrémnejších udalostí spojených s globálnym otepľovaním.
Komentáre