Alkoholizmus vedie k zmenám v mozgu. Vedci identifikovali, čo spôsobuje zmeny v našom správaní, ak sme závislí
V rámci novej štúdie vedci pozorovali čo sa deje v mozgu, ktorý trpí nadmernou konzumáciou alkoholu.
Nadmerná konzumácia alkoholu môže viesť k alkoholizmu, čo je naozaj zákerná porucha, ktorá ovplyvňuje nielen náš mozog, ale aj naše správanie. Ako vysvetľuje výskumná inštitúcia Scripps, nadmerná konzumácia alkoholu môže zmeniť signálne cesty v našom mozgu a vyvolať správanie, ktoré podporuje ďalšie pitie.
V rámci nového výskumu autori štúdie objavili, akú v tomto procese zohráva náš imunitný systém úlohu. Signálna molekula imunitného systému, interleukín 1β je prítomná vo vyššom množstve v mozgu myší so závislosťou od alkoholu. V tomto smere však interleukín pracuje o čosi inak, vyvoláva zápal v dôležitých častiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za naše rozhodovanie.
„Veríme, že tieto zmeny v mozgu môžu viesť k rizikovejším rozhodnutiam, ktoré často pozorujeme aj u ľudí s alkoholizmom. Zároveň však prinášame aj dobré správy. Naša štúdia naznačuje, že alkoholizmus by sme mohli riešiť s už existujúcimi protizápalovými liekmi, ktoré sa zameriavajú na túto signálnu molekulu,“ vysvetľuje Marisa Roberto, jedna z autoriek štúdie.
Alkoholizmus sa vyznačuje nekontrolovateľným a nutkavým pitím alkoholu. V rámci neho sa ale častokrát stretávame aj s ďalšími stavmi, ak je napríklad nadmerná konzumácia alkoholických nápojov. Už v predchádzajúcich štúdiách sa výskumníkom podarilo objaviť viacero prepojení s alkoholizmom a imunitným systémom človeka, presnejšie s prepojeniami na interleukín.
Ak má človek špecifickú mutáciu génu, ktorý kóduje molekuly interleukínu, má väčšie riziko na alkoholizmus ako iní ľudia. V rámci novej štúdie porovnávali myši s alkoholizmom so zvieratami, ktoré požívali alkohol v malej miere alebo vôbec. „Alkoholické myši“ mali v mozgu približne dvakrát toľko interleukínuIL-1β ako tie, ktoré alkohol nepožívali. Zvýšené hodnoty sa objavili hlavne v mediálnom prefrontálnom kortexe, čo je časť mozgu, ktorá zodpovedá za emócie a správanie.
„Tieto zápalové zmeny v mozgu by mohli vysvetliť niektoré zbrklé rozhodnutia a impulzívnosť, ktoré vidíme u ľudí s poruchou užívania alkoholu,“ hovorí Marisa Roberto.
Zmeny v mozgu alkoholika
Signálne cesty interleukínu boli u alkoholickej skupiny nielen vyššie, ale od základu iné. Zmeny pretrvávali aj počas toho, ako myši pociťovali abstinenčné príznaky. Americká správa potravín a liečiv už schválila niekoľko liečiv, ktoré blokujú aktivitu interleukínu. Tieto liečivá sa používajú pri liečbe reumatickej artritídy a ďalších zápalových ochorení. Či by ale mohli pomôcť aj pri alkoholizme si vyžaduje ďalšiu štúdiu.
Neprehliadnite
„V nasledujúcich krokoch plánujeme naše zistenia podrobiť ďalším testom. Pokúsime sa zistiť ako presne vieme zacieliť na špecifické komponenty signálnej cesty inerleukínu, čím by sme mohli pomôcť pri liečbe alkoholizmu,“ tvrdí Roberto.
Nutkanie konzumovať alkohol funguje na podobnom princípe ako väčšina závislostí. Ak trpíme závislosťou, stačí špecifický signál, ktorý odštartuje nezastaviteľnú chuť po danej látke, či už hovoríme o alkohole alebo iných návykových látkach. Vo väčšine prípadov má človek akúsi hranicu, kam už nezájde, aby si doprial niečo, čo chce.
Bežný človek si rozmyslí či pôjde večer do mesta, ak sa jeho obľúbený bar nachádza 3-4 km od domu a vonku zúri obrovská búrka. V tomto smere však dokážu alkoholici prekonať naozaj veľa prekážok, aby sa k svojmu poháriku dostali. Liečba závislosti na alkohole zároveň nie je jednoduchý proces. Ak by vedci našli spôsob ako pacientom pomôcť, do veľkej miery by uľahčili ich životy.
Komentáre