AKTUÁLNE: Webbov teleskop práve odhalil doteraz najsilnejšie dôkazy života mimo Zeme, hlásia astronómovia
Výskumníci odhalili dva dôležité plyny, ktoré sú spájané so životom, v atmosfére exoplanéty K2-18b. Odhalenie života je len "otázkou času".
Astronómovia z University of Cambridge vo svojej novej štúdii odhalili doteraz najsľubnejšie známky biologického života mimo Slnečnej sústavy. Hoci sú dôkazy viac než dobré, výskumníci sú stále s definitívnymi závermi opatrní.
Carl Sagan, jeden z najznámejších popularizátorov vedy povedal, že “veľké tvrdenia si vyžadujú rovnako veľké dôkazy”. Autori novej štúdie naznačili, že tieto dôkazy môžeme mať už čoskoro v rukách, no musíme ich potvrdiť.
V rámci výskumu využili bezkonkurenčné schopnosti Webbovho vesmírneho teleskopu a zamerali sa na exoplanétu K2-18b. Táto planéta obieha okolo svojej hviezdy v obývateľnej zóne. Obývateľná zóna predstavuje ideálnu vzdialenosť od hviezdy, v ktorej planéta získava tak akurát energie, aby mohla na jej povrchu existovať voda v tekutom skupenstve. Samozrejme, nachádzať sa v obývateľnej zóne je dôležité, no nie je to jedinou podmienkou, ktorú musí exoplanéta spĺňať, aby sme ju mohli považovať za obývateľnú.
Odhalenie stôp života na vzdialenej exoplanéte
Autori novej štúdie ale odhalili v atmosfére K2-18b stopy dvoch dôležitých chemických látok, dimetyl sulfidu a/alebo dimetyl disulfidu. Tieto chemikálie existujú aj u nás, na Zemi a vytvára ich hlavne mikroskopický život, napríklad morský fytoplanktón. Zároveň výskumníci nevylučujú ani to, že tieto látky môžu vznikať iným, doteraz nepoznaným chemickým procesom. Aj napriek tomu ide doteraz najjasnejší dôkaz o živote mimo Slnečnej sústavy.
V práci stojí, že objav týchto chemických látok dosiahol štatistickú významnosť “tri Sigma”, čo znamená, že existuje len 0,3% šanca, že išlo o náhodný objav. Na to, aby sme mohli hovoriť o vedeckom objave, musí tento nález prekonať významnosť “päť Sigma”. To znamená, že by bola len 0,00006% šanca, že by sa objav látok vyskytol náhodou.
Neprehliadni
“Veríme, že ak sa nám podarí získať minimálne 16 no maximálne 24 ďalších hodín s Webbovým teleskopom, pozorovaním exoplanéty dokážeme dosiahnuť hodnotu päť Sigma,” hovoria autori štúdie.
Minulé pozorovania exoplanéty K2-18b ukázali, že planéta má o 8,6 násobne väčšiu hmotnosť ako Zem a je približne 2,6-krát väčšia. Nachádza sa od nás približne 124 svetelných rokov. Pozorovania v minulosti odhalili aj to, že sa jej atmosféra skladá aj z metánu a oxidu uhličitého. Zaujímavosťou je, že K2-18b je prvou planétou v obývateľnej zóne hviezdy, na ktorej výskumníci objavili molekuly uhlíka.
Výsledky pozorovaní súhlasia s tým, že by mohlo ísť o takzvaný “hyceánsky svet”. Do tejto kategórie spadajú planéty pokryté globálnym oceánom s atmosférou bohatou na vodík. Slovo “hycean” vzniklo spojením slov hydrogen, teda vodík a oceán.
Webbov vesmírny teleskop odhalili aj ďalší jemný signál. Ten ukazoval, že na planéte sa môže diať ešte niečo iné okrem existencie dimetyl sulfidu. Tento signál sa ukázal už na predchádzajúcich pozorovaniach, no výskumníci ho vtedy nedokázali jasne preskúmať. Náznaky tohto javu však boli dostatočne významné na to, aby sa pozreli na planétu ešte raz pomocou iného prístroja.
Dôkazy sú sľubné, musíme ich len potvrdiť
Spočiatku výskumníci pozorovali v atmosfére len dimetyl sulfid. Neskoršie pozorovania ale naznačili, že sa okrem neho môže nachádzať v atmosfére aj dimetyl disulfid. Obe chemikálie sú z rovnakej rodiny a obe sa vnímajú ako biologická stopa. Zároveň majú obe prekrývajúce sa spektrálne známky. To znamená, že pri prvých pozorovaniach sa môžu prekrývať, no hlbšie pozorovania dokážu tieto dve látky rozdeliť.
Výskumníci podotýkajú, že koncentrácie dimetyl sulfidu a dimetyl disulfidu sa na exoplanéte K2-18b výrazne líšia od tých na Zemi. U nás sa obe držia na koncentráciách pod jednou časťou na miliardu. Na exoplanéte K2-18b sú tisícekrát silnejšie, v koncentráciách viac ako 10 častí na milión.
Inými slovami, tento objav je naozaj významný a zatiaľ najsilnejší dôkaz života mimo Zeme, aký máme. Zároveň ale výskumníci musia získať viac dát, než môžu so stopercentnou istotou prehlásiť, že sme našli život mimo Zeme.
Komentáre