AKTUÁLNE: Čína má vôbec prvý tóriový reaktor na svete. Projekt prevzala po Američanoch, ktorí to vzdali
Čína predstavila tóriový jadrový reaktor, ktorý by mohol krajinu poháňať desaťtisíce rokov.
Výskumníci z Číny dosiahli prelomový objav v oblasti čistej energie. Ako informuje portál South China Morning Post, výskumníci dokázali pridať čerstvé palivo do reaktora na tóriové soli.
Ide o prvú dlhodobú stabilnú operáciu podobnej technológie. Čínski výskumníci sa momentálne stávajú lídrami globálnych pretekov o to, kto prvý využije tórium ako zdroj jadrovej energie. Všeobecne sa predpokladá, že je tórium bezpečnejšie a je ho viacej ako uránu.
Experimentálny reaktor sa nachádza v púšti Gobi a ako palivo a chladiacu látku používa roztavenú soľ. Popri tom ešte používa rádioaktívne tórium ako zdroj energie. Tórium je látka, ktorá sa nachádza v hojnom množstve v zemskej kôre. Podľa dostupných informácií dokáže tento experimentálny reaktor generovať 2 megawatty tepelnej energie.
Neobmedzená a čistá energia
Podľa niektorých expertov môže znamenať táto technológia revolúciu v energetickom priemysle. Teoreticky by mohla pokryť energetické výdaje Číny na desiatky tisíce rokov. Ďalšou obrovskou výhodou je, že produkuje len minimálne množstvo rádioaktívneho odpadu. Xu Hongjie, vedúci projektu experimentálneho reaktora, povedal, že Čína momentálne vedie v inováciách v globálnom energetickom priemysle. Ich úspech prirovnal k slávnej Ezopovej bájke o zajacovi a korytnačke, pričom tieto postavičky prirovnal k Spojeným štátom a Číne.
“Zajac niekedy urobí chyby alebo zlenivie. Toto je moment, kedy má korytnačka svoju šancu,” vyjadril sa Hongjie.
Hongjie má na mysli Spojené štáty, ktoré v 70. rokoch upustili od vývoja reaktora na roztavené soli. Vykonali niekoľko experimentov, no následne sa vývoju ďalej nevenovali. USA ale podľa názoru čínskych výskumníkov odštartovala reaktory na roztavené soli. Krajina dokonca postavila aj malý experimentálny reaktor, no následne sa rozhodla venovať sa jadrovým reaktorom na urán.
Neprehliadni
Spojené štáty ale po sebe nechali výsledky výskumov a experimentov verejne dostupné pre každého. Čína tieto poznatky zobrala a následne vyvinula vylepšený tóriový reaktor.
“Preštudovali sme si všetky poznatky v dostupnej literatúre a následne sme ich posunuli ešte o krok ďalej. Učili sme sa experimentovaním a experimentovali sme na základe získaných poznatkov. Čelili sme obrovskému množstvu problémov, od navrhovania nových materiálov až po riešenie problémov s extrémne vysokými teplotami. Počas toho sme museli pracovať s komponentami, ktoré boli prvé na svete,” vysvetľuje Hongjie.
Stavba experimentálneho reaktora sa začala v roku 2018 a výskumníci pracovali deň a noc, aby reaktor postavili. Koncom roka 2023 sa im podarilo dosiahnuť udržateľnú jadrovú reťazovú reakciu. V júni 2024 dosiahli prvú stabilnú operáciu reaktora. Po štyroch mesiacoch od spustenia jadrovej reakcie výskumníci po prvýkrát úspešne pridali do reaktora nové tóriové palivo. Tento úspech znamenal, že ich experimentálny reaktor sa stal prvým funkčným tóriovým reaktorom na svete.
V súčasnosti prebieha aj výstavba oveľa väčšieho tóriového reaktora v Číne. Predpokladá sa, že tento reaktor by mohol spustiť svoju prvú jadrovú reakciu okolo roku 2030. Informácie hovoria, že tento reaktor by mohol vyprodukovať 10 megawattov elektriny.
Rýchle víťazstvá neexistujú
Popri tom čínska spoločnosť ukázala aj inovatívny lodný kontajner poháňaný tóriom. Ak by sa táto technológia uchytila, teoreticky by sme vďaka nej mohli dosiahnuť lodnú dopravu bez škodlivých emisií.
Spojené štáty síce odštartovali vývoj tohto typu reaktorov a následne ho opustili, no momentálne sa pokúšajú vývoj tejto technológie nanovo odštartovať.
“Opustenie tohto projektu zo strany Spojených štátov je chyba, ktorá sa dá odpustiť. V dobe, kedy sa do výskumu krajina pustila neboli technológie na takom bode, aby ich snahy poviedli k úspechu. V jadrovej hre ale neexistujú rýchle výhry. Treba mať strategickú vytrvalosť a venovať sa len jednej veci po 20 až 30 rokov,” povedal Hongjie.
Tóriový reaktor je prelomovou technológiou a bude zaujímavé sledovať jej ďalší vývoj.
Komentáre