Akoby sa ocitli na inej planéte: V rámci výskumu vedci skúmali najodľahlejší región planéty
Aké záhady sa ukrývajú pod ľadom východnej Antarktídy?
V rámci novej štúdie výskumníci získali bohatú zbierku vzoriek z ľadovcových morén, čo im umožnilo odhaliť príbeh najmenej preskúmaného prostredia na planéte. Vedci zo Syracuse University skúmali horské pásy ukryté pod Východodoantarktickým ľadovcovým štítom.
Tieto horské pásy boli pochované pod ľadom posledných 14-miliónov rokov, vysvetľujú autori výskumu. Zároveň dodávajú, že študovaná oblasť je odľahlejšia ako najhlbšia časť oceánu alebo najvyššia hora sveta, Mount Everest. Aby zistili históriu tohto regiónu, vedci použili inovatívny spôsob zberu vzoriek spolu s rádiometrickou metódou určenia veku. S pomocou týchto vedeckých postupov dokázali odhaliť históriu centrálnej časti východnej Antarktídy za poslednej pol miliardy rokov.
Počas výskumu sa vedci zamerali na žulové horniny, ktoré mali vek od jednej, do dvoch miliárd rokov. Tak staré horniny nemožno nájsť nikde inde na Antarktíde, preto autori výskumu vydedukovali, že musia pochádzať spod ľadovcového štítu. Jedným z tipov bolo, že pochádzali z tajomného pohoria Gamburtsev, ktoré sa nachádza pod ľadovcov.
Počas zvetrávania hôr ľadovce prenášajú obrovské balvany na polia hornín a usadenín, ktoré sa volajú ľadovcové morény. Nachádzajú sa hlavne po okrajoch kontinentu. Pohorie Gamburtsev ostávalo dlhú dobu záhadou, pretože sa má nachádzať celé pod ľadom. Zároveň nikto nemal predstavu o tom, z akých druhov hornín by sa mohlo toto pohorie skladať.
Najnovšie pozorovania naznačili, že pohorie mohlo vzniknúť nesopečným pôvodom. Ak však vulkanizmus nehral úlohu pri jeho vzniku, potom aké procesy hrali úlohu pri formácii? Výskumníci však v tomto smere nemali najmenšiu predstavu o tom, kde začať. V rámci novej štúdie sa stretli dvaja vedci, ktorí sa svojimi unikátnymi poznatkami dopĺňali.
Neprehliadnite
Spoluprácou k odhaleniu tajomstiev Antarktídy
Jeden bol expertom v zbere vzoriek, zatiaľ čo druhý sa už roky venoval termochronológii. Keď vznikajú pohoria, vytvoria vysokú topografiu. Potom nasleduje proces zvetrávania, ktorý odhalí horniny a dostáva ich bližšie k povrchu. V momente keď sa horniny odkryjú, začínajú sa ochladzovať. V tomto smere je kľúčové vedieť kedy a ako rýchlo dochádza k ochladzovaniu hornín, čo vedcov navedie k možnému vzniku pohoria.
Termochronológia sa vo vedných odboroch používa na presnejšie určenie obdobia, kedy geologická štruktúra vznikla. Keďže v rámci nového výskumu autori skúmali relatívne veľké balvany, mohli použiť niekoľko rôznych rádiometrických metód.
Podarilo sa im zistiť, že východná Antarktída prešla troma výraznými obdobiami rapídneho ochladzovania. Tieto obdobia vyvolali veľké tektonické udalosti. Prvú tektonickú udalosť predstavoval vznik superkontinentu Gondwana pred 500-miliónmi rokov. Druhú predstavovalo rozdelenie superkontinentu pred 180-miliónmi rokov. Poslednou udalosťou bol kolaps plošiny pred 100-miliónmi rokov a vznik siete trhlín medzi východnou a západnou Antarktídou.
Vedci ani zďaleka neodkryli všetko, čo sa môže pod ľadovcovým štítom východnej Antarktídy ukrývať. Vo svojej práci však pokračujú aj naďalej.
Komentáre