Veda a výskum

Ako vyzerala móda našich predkov spred 300-tisíc rokov? Štúdia ukazuje, čo si obliekali skorí ľudia!

Opatrné a presné zárezy na prastarých kostiach naznačujú, že naši predkovia mali skúsenosti so sťahovaním kože.

Naši predkovia sa chránili pred chladným počasím pomocou kožušín z medveďov najmenej 300-tisíc rokov. K tejto teórii dospeli výskumníci z University of Tübingen po analýze kostí, objavených na archeologickom nálezisku Schöningen. Kosti pochádzajú z obdobia paleolitu, najstaršieho obdobia doby kamennej a nachádzajú sa na nich výrazné stopy po rezaní.

Ako autori vysvetľujú, ak objavia zvieraciu kosť so stopami po zárezoch, spravidla sa predpokladá, že naši predkovia získavali zo zvieraťa mäso. V tomto prípade sa ale zárezy našli na kostiach končatín, z ktorých by veľa potravy nezískali.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Zárezy sú jemné a presné. Naznačujú nám to, že sa predkovia pokúšali opatrne stiahnuť kožu z mŕtveho medveďa. Vieme, že zimný kožuch sa skladá z vonkajšej dlhšej srsti, ktorá chráni proti živlom a vnútornej vrstvy z hustých a krátkych chlpov, ktoré poskytujú dobrú izoláciu,“ vysvetľuje Ivo Verheijen, jeden z autorov štúdie.

Medvede, vrátane vyhynutého druhu jaskynného medveďa, ktorého ostatky objavili, potrebujú dobrú izoláciu počas zimného spánku. Výskum naznačuje, že pred približne 300-tisíc rokmi naši predkovia žijúci v severnej Európe, využívali teplý kožuch jaskynných medveďov na to, aby prežili zimu.

Na archeologickom nálezisku Schöningen sa našli aj jedny z najstarších oštepov. To naznačuje, že naši predkovia mohli loviť aj medvede. Ak chceli získať kožuch tohto zvieraťa, museli ho stiahnuť z kože krátko po smrti. Ak by tak neurobili, srsť by opadala a koža sa stala bezcennou.

„Predpokladáme, že medveď, ktorého predkovia stiahli z kože, nebol mŕtvy dlho,“ dodáva Verheijen.

Vynikajúci lovci

Samozrejme, že okrem kože naši predkovia využili aj mäso, ktoré slúžilo ako dobrý zdroj potravy. Viaceré nálezy poukazujú na to, že naši predkovia boli vynikajúci lovci. Venovali sa hlavne lovu veľkej zveri, čo si vyžadovalo nielen dobrú kondíciu, ale hlavne rozum a roky praxe. Antropológovia označujú našich predkov termínom hypermäsožravec, kvôli množstvu zvierat, ktoré lovili.

V čase našich predkov sa váha priemerného zvieraťa pohybovala okolo 500 kg. Túto veľkú zver predkovia lovili tak intenzívne, že prispeli k jej vyhynutiu. S vyhynutím veľkých zvierat však predkovia čelili evolučnému tlaku. Namiesto jedného mamuta museli loviť desiatky gaziel. V porovnaní s kolosálnym mamutom išlo o menšie zvieratá, ktoré boli navyše pod útokom iných predátorov. Vedeli teda rýchlo utekať preč a boli tiež veľmi pozorné. Ich lov si vyžadoval inú taktiku.

Predpokladá sa, že s prechodom na lov menších zvierat kapacita mozgu našich predkov vzrástla zo 650 centimetrov kubických na 1500 cm3. Väčšia kapacita mozgu súvisela s tým, že sa naši predkovia potrebovali rýchlo rozhodovať a zároveň museli ovládať správanie lovených zvierat. Všetky tieto vedomosti si vyžadovali väčšiu pamäť.

„Evolučná adaptácia ľudí bola veľmi úspešná. Ako sa veľkosť zvierat neustále zmenšovala, vynález luku a šípov, spolu s domestikovaním psov umožnili efektívnejší lov stredne veľkých a malých zvierat. Nakoniec sa však zmenšili aj tieto populácie. Ku koncu doby kamennej museli naši predkovia do lovu vložiť viac energie, než dokázali získať späť. V ten moment nastala poľnohospodárska revolúcia, v rámci ktorej hovoríme aj o domestikovaní zvierat, či rastlín,“ vysvetlil doktor Miki Ben-Dor z Tel Aviv University.

Prechod našich predkov z lovcov-zberačov na farmárov považujeme za významný míľnik evolúcie človeka a spoločnosti.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close