Ako to vyzerá na sopkami posiatom mesiaci Io? Sonda Juno nám posiela pohľad na doteraz nezmapovaný región
Americká NASA prináša dve animácie, ktoré sa zakladajú na najnovšom pozorovaní sondy Juno.
Výskumníci z americkej NASA pretavili dáta z dvoch blízkych preletov sondy Juno okolo mesiaca Io do animácie, ktorá nám ukazuje dve najfascinujúcejšie úkazy tohto mesiaca.
Tými štruktúrami sú hora a takmer úplne hladké jazero chladnúcej lávy. Okrem toho sonda zistila viac informácií o polárnych cyklónoch a množstve vody v atmosfére Jupitera. Ako vysvetľujú vedci, sonde sa podarili dva extrémne blízke prelety popri mesiaci Io. Jeden sonda vykonala v decembri minulého roku a druhý vo februári 2024. Počas preletov sa dostala do vzdialenosti približne 1 500 kilometrov od povrchu a podarilo sa jej zachytiť prvé detailné zábery z povrchu na severnej pologuli mesiaca.
“Io je posiaty sopkami a pár sa nám ich podarilo zachytiť priamo pri čine. Zároveň sa nám podarilo získať skvelé zábery takmer 200 kilometrov širokého lávového jazera Loki Patera. Na záberoch sme mali šancu vidieť ostrovy, ktoré sa nachádzajú uprostred chladnúceho lávového jazera, ktoré obkolesuje ešte horúca láva,” vysvetľuje Scott Bolton, vedúci vyšetrovateľ misie Juno.
S výskumom mesiaca pomohol vedcom aj mikrovlnný rádiometer MWR. Vďaka nemu zistili, že povrch mesiaca Io je prekvapivo hladký v porovnaní s inými Galileovými mesiacmi. Počas predĺženej misie Juno sa sonda dostáva bližšie k severnému pólu Jupitera s každým ďalším preletom. Meniaca sa orientácia sondy dovoľuje inštrumentu MWR zachytiť polárne cyklóny plynného obra vo väčšom detaile.
Na polárne cyklóny sa vedci pozreli cez rôzne vlnové dĺžky. Tu zistili, že nie všetky vznikajú rovnakým spôsobom. V tomto smere vedci pozorujú výrazný rozdiel centrálneho cyklónu na severnom póle Jupitera oproti iným cyklónom v oblasti. Centrálny cyklón žiari jasne vo viditeľnom a infračervenom spektre. Mikrovlnné emisie ale nie sú až tak výrazné ako pri iných podobných búrkach. To vedcom naznačuje, že vnútorná štruktúra tohto cyklónu sa od iných výrazne odlišuje.
Prístroj MWR zbiera lepšie mikrovlnné dáta s každým preletom. Vedci preto očakávajú, že už čoskoro dokážu vytvoriť detailnejšie 3D mapy týchto polárnych búrok.
Neprehliadni
Voda na Jupiteri
Výskumníci sa zamerali aj na výskum toho, koľko vody môžeme nájsť v útrobách plynného obra. Vedci nehľadajú vodu v tekutom skupenstve, no pokúšajú sa zistiť množstvá molekúl kyslíka a vodíka. V tomto smere musia vedci vytvoriť čo najpresnejší odhad, pretože na jeho základe sa môžu dozvedieť viac o tom, ako naša sústava vznikala.
Predpokladá sa, že planéta Jupiter vznikala ako prvá, preto obsahuje väčšinu prachu a plynu, ktoré nepohltilo Slnko. Množstvo vody v atmosfére planéty má vplyv aj na počasie Jupitera, napríklad na to, ako prúdia vetry v hlbších vrstvách atmosféry alebo aká je interná štruktúra planéty. Vedci zatiaľ nedokážu povedať ako presne Jupiter vznikal, pretože sonda Juno zistila, že Jupiter má len veľmi málo vody. To je záhada, ktorú musia vedci nejak vyjasniť.
Komentáre