Ako smartfón „stresuje“ mozog? Výsledkom je, že sme menej efektívny a máme zlú náladu. Dotýka sa to aj vás?

Cink sem, cink tam. Priemerný človek si obrazovku svojho smartfónu skontroluje približne 85-krát za deň. To náš mozog zaťažuje.

Neustále upozornenia si kradnú našu pozornosť a zhoršujú náladu.
Zdroj: Unsplash (Tomas Eidsvold), PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

Vo väčšine prípadov sa nad nimi vôbec nezamýšľame, no niekedy nás vedia potešiť, inokedy nám môžu prísť dokonca otravné. Reč je o notifikáciách, ktoré nám na obrazovkách smartfónu vyskakujú dennodenne. Či už ide o skupinu priateľov organizujúcich stretávku, alebo neustále pripomienky z aplikácií, aj teraz ich máte s najväčšou pravdepodobnosťou na obrazovke niekoľko. Čo na ne hovorí náš mozog?

Viaceré štúdie poukazujú na to, že vám telefón vôbec nemusí blikať alebo neustále cinkať. Stačí ho mať len blízko seba a sústredíme sa o čosi ťažšie, vysvetľuje portál The Conversation. Niet preto divu, že keď sa upozornenia začnú kopiť, nevieme čo urobiť skôr. Ako dokázalo niekoľko prieskumov, smartfón za deň „čekneme“ približne 85-krát. Vychádza to zhruba na každých 15 minút.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Ak sa však na to pozrieme z iného hľadiska, znamená to že približne každých 15 minút náš mozog začne bez ohľadu na to, čo práve robíme, premýšľať nad smartfónom. Ak človek neodolá nutkaniu a pozrie si, čo je za tých 15 minút nové, môže mu trvať až niekoľko minút, kým sa opäť začne sústrediť na to, čo práve robil.

Pri sledovaní televízie sa nič strašné nedeje. Mobil si však pýta našu pozornosť aj keď sme vonku s priateľmi, chceme sa učiť, alebo v horšom prípade šoférujeme. Tu môže nastať problém. Horšie je, že si náš mozog môže na pípnutie mobilu zvyknúť a začať si ho spájať s dobrými pocitmi. Vedci to prirovnávajú ku gamblerovi, ktorý ožije pri pohľade na hrací stroj.

Možným riešením je zapnutie tichého režimu, no ani to nemusí problém vyriešiť úplne. Pípnutie alebo zablikanie obrazovky sa považuje za externý druh stimulu, no my ľudia máme aj svoje vlastné interné „upozornenia“. Inými slovami, ak pracujeme, náš mozog môže sám od seba „skočiť“ pozornosťou na smartfón, hoci ten leží ticho na stole. V tomto prípade začíname mať nutkania mobil skontrolovať aj napriek tomu, že nás na nič neupozornil.

Smartfón v tichom režime môže veľmi rýchlo viesť k tomu, že očakávame „odmenu“ zakaždým, keď sa na obrazovku pozrieme. Odmenou sa v tomto prípade rozumie napríklad nová správa alebo iné upozornenie.

Mozog si potrebuje oddýchnuť

Vedci po celom svete sa zhodujú na tom, že neustála záplava upozornení vedie k nižšej produktivite, slabšej koncentrácii a častejšiemu odbiehaniu od práce alebo školy. Jedna štúdia však dokázala, že ľudia, ktorí používajú smartfóny častejšie, sú oveľa citlivejší na notifikácie.

Keď počujú zvuk novej správy, oveľa ťažšie sa im získava naspäť koncentrácia na úlohu, ktorú práve robili. Časté správy zároveň vytvárali FOMO (pozn. redakcie: Fear of Missing Out), teda strach z toho, že niečo premeškáme. Ako sme už písali, istú chvíľu trvá, kým sa dokážeme plne sústrediť na pôvodnú činnosť, čo môže viesť k frustrácii. Celkovo však štúdie zistili, že čím častejšie využívame smartfóny neproduktívne, tým zvykne byť naša nálada horšia.

Chce to pevnú vôľu

Ak sa radíte medzi ľudí, ktorí mobil nepustia z ruky, zmeniť svoje zvyky môže byť ťažké, no ide to. Prvým krokom je vypnutie všetkých nepotrebných notifikácií, aby sme kontrolovali obrazovku menej. Odborníci odporúčajú aj nabíjanie zariadenia v inej miestnosti a hlavne počas noci. Neustále upozornenia totiž môžu narušiť náš spánok.

Ak už niekedy dostaneme nutkanie smartfón skontrolovať, mali by sme mu skúsiť odolať. Dobrou je aj metóda Pomodoro, teda rozdelenie si dôležitej úlohy na segmenty. Ak máte pred sebou dôležitú robotu, venujte sa jej 25 až 30 minút. Potom si rýchlo skontrolujte mobil a pokračujte. Postupne predlžujte čas medzi jednotlivými prestávkami.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre