Ako sa vyvíjalo naše telo? Týchto 5 charakteristík máme spoločných so skorými zvieratami
Ako sa vyvíjalo naše telo? Týchto 5 charakteristík vedia vedci vypátrať až do doby, kedy sa objavili po prvýkrát.
Človek sa vyvíjal na Zemi milióny rokov a aj dnes môžeme na našom tele nájsť niekoľko stôp, ktoré túto evolučnú púť zachytávajú. V biológii sa pod termínom homológia označujú podobnosti evolučných štruktúr, ktoré sme zdedili po spoločnom predkovi, vysvetľuje portál The Conversation.
Končatiny
Či už sa pozeráme na ľudskú ruku, krídlo netopiera alebo plutvu veľryby. Na prvý pohľad majú tieto končatiny odlišnú úlohu, no ak sa pozrieme na štruktúru kostí, všimneme si, že sa až tak nelíšia. Rozdiel však uvidíme, ak sa pozrieme na krídla vtákov alebo hmyzu. Niektoré štruktúry sa totiž vyvíjali nezávisle od seba a hoci vyzerajú inak, ich funkcia je viac-menej rovnaká.
Jednou z pretrvávajúcich otázok vedy je, čo robí človeka človekom? Niektorí experti sa pýtajú, či možno evolúciu nášho druhu chápať od počiatkov Homo sapiens pred 300-tisíc rokmi, zatiaľ čo iní vnímajú počiatky nášho evolučného príbehu s nástupom druhu Australopithecus afarensis alebo v oddelení našich prapredkov od primátov.
Medzi najväčšie evolučné skoky v histórii človeka však nepochybne patrí vývoj bipedalizmu, teda schopnosti kráčať po dvoch nohách. Táto zmena ovplyvnila celé naše telo a krátko nato si naši predkovia vyvinuli väčšie mozgy, čo je evolučná zmena, ktorá pretrvala dodnes.
Lebka
Ďalšia výrazná evolučná zmena, ktorú možno pozorovať aj dnes, sa týka našich lebiek. Okrem očných jamiek máme totiž v lebke niekoľko „dier“ a niektoré z nich môžeme nájsť aj u našich predkov, ktorí existovali pred 300-miliónmi rokov.
Neprehliadnite
Jedno takéto „okno“ môžeme nájsť na každej strane ľudskej lebky. Živočíchy vyznačujúce sa touto charakteristikou sa označujú aj ako synapsidy a ojedinele sa označujú aj ako cicavce, ak vnímame toto delenie v najširšom zmysle. Dnes sa všetky cicavce vrátane ľudí, považujú za synapsidy, zatiaľ čo vtáky a plazy sa do tejto skupiny neradia.
Príkladom z prehistórie je plaz Dimetrodon, ktorý sa pomerne často nesprávne označuje za dinosaura. Aj tento živočích sa radil medzi synapsidy, hoci niektorí experti používajú označenie „cicavcovitý plaz“.
Prsty
Ľudia majú desať prstov na rukách a desať na nohách. Toto päťprsté rozpoloženie končatiny môžeme nájsť pri obrovskom množstve obojživelníkov, plazov, vtákov či cicavcov. Ryby sa prstami typicky nevyznačujú, no nedávna štúdia objavila prsty na fosílii, ktoré vek siaha 380-miliónov rokov dozadu. Okolo prstov stále mala plutvy, preto prsty neboli viditeľné zvonku.
Zuby
Ak ste sa niekedy zamýšľali nad tým, kedy vznikli zuby, štúdia z roku 2022 má pre vás odpoveď. Analýza fosílie ryby z obdobia silur odhalila, že najstarší chrup sa môže datovať 439-miliónov rokov do minulosti. Táto ryba sa označuje ako Qianodus duplicis a ide o jediný špeciálny druh chrupu, ktorý sa zatáča do špirály.
Chrbtica
Nemať chrbtovú kosť znamená, že si nestojíme za svojim, alebo že sme jednoducho bezcharakterní či nečestní. Pred približne 500-miliónmi rokov by ste však chrbticu hľadali len márne. Chrbtica sa dnes skladá zo série kostí, ktoré nazývame stavce. Tie do seba pekne zapadajú. Úplne prvý stavovec sa podľa doterajších nálezov objavil pred 500-miliónmi rokov. Jedným z týchto druhov boli napríklad Metaspriggina alebo Haikouichthys. Obe fosílie našli vedci v Číne.
Hoci sa dnes výrazne líšime od iných živočíchov, drvivá väčšina častí nášho tela má za sebou dlhú evolučnú históriu a keď sa pozrieme na život na Zemi detailnejšie, všimnúť si môžeme obrovské množstvo podobností.
Komentáre