Veda a výskum
Ako sa raní ľudia starali o svojich potomkov? Australopitekus, skorý predok človeka je nám podobnejší, než si myslíte!
V porovnaní s inými živočíchmi sa ľudia o svojich potomkov starajú oveľa dlhšie. To sa s nami ťahá už od počiatku.
Čo nás robí ľuďmi? Jednou z najtypickejších vlastností je napríklad starostlivosť o našich potomkov, ktorá sa s nami môže niesť oveľa dlhšie, než sme pôvodne predpokladali.
Dokázala to štúdia z Flinders University, ktorá bola publikovaná v roku 2019. Tej sa podarilo zistiť, ako sa o svoje deti staral jeden z najstarších predkov človeka, Australopithecus africanus. Z fosílie zubu staršej ako dva milióny rokov zistili, že deti australopiteka boli kojené až kým neboli staré približne rok. Kojenie zároveň pokračovalo v cyklických vzorcoch aj v nasledujúcich rokoch. Ak nemali naši predkovia dostatok jedla, potravu nahrádzali materským mliekom.
„Po prvýkrát sa nám podarilo zistiť, ako sa naši predkovia starali o svojich potomkov. Naša štúdia poskytuje fascinujúci pohľad do života australopitekov, napríklad ako nahrádzali pevnú potravu mliekom v dobách, kedy jej nebolo dostatok. Zároveň ide o jeden z najstarších dôkazov rodičovského puta, ktoré pretrvávalo dlhú dobu po ich narodení,“ vysvetľuje expert na evolúciu ľudského stravovania, doktor Luca Fiorenza.
Objav vedcov spred troch rokov podnietil výskumníkov premýšľať nad sociálnou organizáciou našich predkov. Táto práca totiž jasne naznačuje, že Australopitekovia sa o svojich potomkov starali dlhodobo a záležalo im na tom, aby ich populácia prežila. Celé desaťročia sa totiž uvažovalo o tom, akým spôsobom sa naši predkovia starali o svojich potomkov.
Australopithecus africanus žil pred dvoma až troma miliónmi rokov v Južnej Afrike. Tento druh žil počas obdobia, ktoré sa vyznačovalo výraznými ekologickými a klimatickými zmenami. Prvé fosílie Australopitekov sme objavili ani nie pred sto rokmi. Až po dlhej dobe však vedci začali odhaľovať tajomstvá tohto druhu.
Starostlivosť o potomkov
V rámci štúdie z roku 2019 autori využili špeciálny laser na to, aby vyparili drobné časti zubu australopiteka. Vzniknutý plyn následne podrobili chemickej analýze. To im umožnilo zistiť viac o tom, čo Australopitekovia jedli a ako sa zdravie jedinca postupom času vyvíjalo. V tejto konkrétnej práci hľadali stopy bária, stroncia a lítia naprieč niekoľkými fosíliami.
Neprehliadnite
„Koncentrácia týchto prvkov v tele sa môže výrazne líšiť na základe našich stravovacích návykov. Zuby sú mimoriadne dobrá časová schránka, v ktorej sa ukrývajú stopy toho, čo ste jedli ako dieťa,“ tvrdí doktor Ian Moffat, jeden z autorov štúdie.
Na základe chemickej analýzy zubu sa vedcom podarilo zistiť, že deti Australopitekov prešli dlhým obdobím kŕmenia materským mliekom. Toto obdobie spravidla trvalo rok až rok a pol. Následne začal potomok prijímať aj tuhú potravu, no v jeho jedálničku sa materské mlieko stále objavovalo. Jeho konzumácia však závisela od množstva inej potravy, ktorú mali k dispozícii. V mimoriadne ťažkých obdobiach mohla matka svoje dieťa kŕmiť až 6 rokov.
„Predpokladáme, že toto správanie znížilo celkový počet potomkov, ktorý mohla matka mať. Silné puto medzi dieťaťom a matkou však naznačuje ešte jednu zaujímavú skutočnosť. Ide o znak skupinového správania a naznačuje formu sociálnej štruktúry druhu,“ hovorí Moffat.
Evolúcia človeka je stále zakrytá rúškom tajomstva, no vedci sa postupom času pokúšajú odhaliť ako sme vznikli a ako sa správali naši predkovia.
