Ako sa našim predkom podarilo prežiť dobu ľadovú? Prvá štúdia svojho druhu prináša prekvapivé zistenia
Už dlhú dobu vieme, že naši predkovia dokázali prežiť nehostinné podmienky doby ľadovej. Ako sa im to však podarilo?
Dnes vieme, že naši predkovia žili aj počas poslednej doby ľadovej. Išlo o komunity lovcov-zberačov, ktoré sa dokázali na kruté podmienky adaptovať a nakoniec ich aj prežiť. Lenže ako počas tohto drsného obdobia fungovali?
„Rozsiahla genomická analýza dokumentuje migráciu lovcov a zberačov doby ľadovej počas obdobia 30 000 rokov.“
V novej štúdii vedci z University of Tübingen pracovali s najväčším genetickým datasetom prehistorických európskych lovcov-zberačov. S pomocou týchto informácií dokázali prepísať históriu našich predkov. Pracovali s genómom 356 prehistorických lovcov-zberačov z odlišných archeologických kultúr. Popri tom získali nové dáta zahŕňajúce 116 jedincov z 14 odlišných Európskych a Ázijských krajín.
Štúdia sa zamerala na ľudí, ktorí žili pred 35-tisíc rokmi až do obdobia pred 5-tisíc rokmi. Moderní ľudia prišli do Eurázie pred približne 45-tisíc rokmi, no už predchádzajúce výskumy dokázali, že títo ľudia neprispeli k ďalším populáciám. Po prvýkrát sa ale vedcom podarilo analyzovať genómy ľudí žijúcich počas posledného glaciálneho maxima, najchladnejšieho obdobia doby ľadovej. To sa začalo pred približne 25-tisíc rokmi.
Autori zistili, že populácie z odlišných regiónov neboli blízkymi príbuznými. Používali síce podobné zbrane a vyrábali podobné nástroje, no populácie zo západu a juhozápadu Európy sa líšia od populácií strednej a južnej Európy.
Populácie z archeologickej kultúry Gravettien zanechávali konzistentné genetické stopy najmenej 20-tisíc rokov. Ich potomkovia ostali v juhozápadnej Európe počas najchladnejšieho obdobia doby ľadovej a následne sa presúvali na severovýchod.
Neprehliadnite
„Na základe objavov môžeme po prvýkrát v histórii potvrdiť hypotézu o tom, že naši predkovia ostali počas glaciálneho maxima v klimaticky priaznivejších regiónoch,“ vysvetľuje Cosimo Posth, jeden z autorov štúdie.
Útočisko pred drsnými podmienkami
Už dlhšie sa predpokladalo, že Taliansky polostrov bol jedným z útočísk pre našich predkov počas posledného glaciálneho maxima. Až donedávna však vedci nedokázali nájsť dôkazy, ktoré by túto hypotézu dokázali potvrdiť. Zaujímavosťou je, že objavy skôr poukazovali na opačnú situáciu. Neobjavili sa totiž genetické stopy poukazujúce na kultúru Gravettien po období glaciálneho maxima.
Autori štúdie preto naznačujú, že do oblasti prišli noví ľudia s odlišnou genetikou. Predpokladá sa, že tieto populácie prišli z oblasti Balkánu a najprv prišli do oblasti severného Talianska. Neskôr sa rozšírili až k Sicílii.
„Objavili sme, že jedinci spájajúci sa s nasledujúcou kultúrou Epigravettien sú geneticky rozdielni od predchádzajúcich obyvateľov,“ vysvetľujú vedci.
V rámci genetických analýz zistili, že populácie z kultúry Epigravettien sa pred približne 14-tisíc rokmi rozšírili z Talianskeho polostrova do zvyšku Európy. Postupne nahradili populácie spájajúce sa s kultúrou Magdalién. Predpokladá sa, že túto náhradu spustili klimatické zmeny, ktoré donútili našich predkov migrovať.
„V danej dobe sa podnebie oteplilo rýchlo a lesy sa rozmohli naprieč Európou. Tieto zmeny mohli podnietiť ľudí z južnejších častí aby rozšírili svoje územie,“ hovorí Johannes Krause, spoluautor štúdie.
S nástupom poľnohospodárstva nastal ústup lovcov-zberačov do severných okrajov Európy. Zároveň sa však tieto dve odlišné skupiny začali medzi sebou miešať, čo trvalo približne 3-tisíc rokov.
Komentáre