Ako sa naši skorí predkovia rozprávali? A kedy sme sa my naučili rozprávať?
Jazyk a schopnosť reči sú jedinečnými charakteristikami človeka rozumného. Ako vyzerali naše prvé rozhovory?
Kamenná doba sa začala pred približne 3-miliónmi rokov a skončila sa pred 40-tisíc rokmi. Kamennou sa označuje hlavne kvôli materiálu, ktorý prevažoval pri tvorbe rôznych nástrojov, ktoré našim predkom pomáhali v dennom živote, vysvetľuje The Conversation.
Moderní ľudia sa však v dobe kamennej objavili až pomerne neskoro. Hoci začala pred 3-miliónmi rokov, Homo sapiens sa objavili len pred približne 200-tisíc rokmi. Kamenná doba sa teda začala našimi predkami, ktorí mali ešte bližšie k primátom. Tí začali odlamovať kusy kameňa, kým im v ruke neostal ostrý pazúrik.
Títo predkovia chodili po dvoch len čiastočne a zároveň neboli až tak vyspelí ako druhy, ktoré prišli po nich. Ich mozog sa až tak od mozgu šimpanza nelíšil a preto s najväčšou pravdepodobnosťou rozprávať nevedeli. Vzpriamene chodiaci predkovia prišli až s druhom Homo habilis alebo inak aj človek zručný. Ďalším druhom bol Homo erectus. Ani tí ešte nevedeli rozprávať, hoci sa predpokladá, že mali širší repertoár zvukov.
Pred približne 400-tisíc rokmi však nastala zmena. Objavili sa tri nové druhy, ktoré boli oveľa rozumnejšie, než sa spočiatku predpokladalo. Týmito druhmi boli Neandertálci, Denisovania a primitívne formy moderného človeka. Neandertálci a Denisovania žili na území Európy, no o Denisovanoch sa toho veľa nevie ani dnes.
Ako vyzeral prvý rozhovor?
Neandertálci ale boli pomerne vyspelí, dokázali si vytvoriť prvé drevené oštepy a popri kameni začali vyrábať nástroje aj zo zvieracích kostí obzvlášť z jeleňa. Denisovania a Neandertálci boli múdrejší, no stále nie je jasné, či sa vedeli medzi sebou rozprávať alebo nie.
Neprehliadnite
Ako sme už písali, Homo sapiens, teda človek rozumný, vznikol pred 200-tisíc rokmi v Afrike. Tento druh bol rovnako inteligentný ako my a predpokladá sa, že práve oni vytvorili prvé jazyky. Spočiatku žil človek rozumný v Afrike, no pred približne 60-tisíc rokmi tento kontinent opustil a rozšíril sa do ostatných častí sveta.
Človek rozumný vedel komunikovať, hoci stále si vyrábal nástroje hlavne z kameňa. Experti predpokladajú, že našu schopnosť reči sme využívali na učenie jeden druhého. Neskôr sa naši predkovia naučili používať aj iné materiály na výrobu nástrojov a oblečenia.
Jazyk našich predkov sa pravdepodobne líšil od kmeňa ku kmeňu, rovnako ako to dnes máme s krajinami. Prvé jazyky mali oveľa menej slov, než aké existujú dnes. Predpokladá sa však, že poznali základné výrazy ako matka, otec, sestra či brat. Zároveň naši predkovia dokázali poprosiť a vyjadriť svoju vďaku.
Zatiaľ nevieme, do akej miery sa prví rozumní ľudia dokázali medzi sebou rozprávať. Niektorí vedci ale naznačujú, že možno sa ich konverzačné témy od tých našich až tak nelíšili. Prví Homo sapiens sa pravdepodobne zamýšľali nad tým, čo budú jesť, rozprávali sa o svojich priateľoch, možno si vedeli aj spievať.
Komentáre