História
Ako právo Alžbety I. kedysi chránilo chudobných pred vysokými životnými nákladmi
Alžbeta I. obrátila krajinu hore nohami, aby ochránila najchudobnejších. To umožnilo rapídny rozvoj krajiny.
Dnes sa zdá, akoby náklady na život rástli každým rokom, pričom peňazí je akosi menej a menej. Niektorí z vás si možno hovoria, že v minulosti bola situácia ešte horšia, no ako vysvetľuje portál The Conversation, história nás môže poriadne prekvapiť.
Počas posledných rokov vlády Alžbety Prvej Anglicko zažilo vznik zákonov, ktoré úspešne chránili chudobných ľudí pred zdražovaním potravín. Viac ako štyristo rokov neskôr, počas vlády Alžbety Druhej, sa situácia zopakovala. Až dokonca 16. storočia sa vedelo, že ak sa zdvihnú ceny potravín, nasledovať bude masové vymieranie. Tí najchudobnejší by totiž nemali spôsob, ako si dovoliť základné potraviny.
Ľud by teda hladoval na smrť a so zvýšenou úmrtnosťou by nasledovalo šírenie nebezpečných chorôb. Zákony na ochranu chudobných ľudí zaviedla Alžbeta medzi rokmi 1598 a 1601 a prakticky postavila situáciu v krajine na hlavu. Ak nastalo zvyšovanie cien jedla, miestne fary museli rozdávať buď peniaze alebo jedlo ľuďom, ktorí by si inak nemohli dovoliť kúpiť potraviny. Uplatnenie týchto zákonov zároveň značilo prvýkrát v histórii človeka, kedy bolo protizákonné niekoho nechať vyhladovať.
Zákony boli pomerne jednoduché a priame. V tom čase sa v Anglicku nachádzalo približne 10-tisíc farností, ktoré museli založiť nepretržitú núdzovú zbierku. Fary sa starali nielen o chudobných, ale aj o chorých, starých, siroty, vdovy, slobodné matky a ľudí, ktorí si nedokázali nájsť prácu. Majitelia pôdy alebo nájomníci, museli platiť špeciálnu daň, ktorá smerovala farnostiam.
Platenie daní a staranie sa o chudobných bol transparentný proces, ktorý neponúkal žiadne možnosti, ako sa dani vyhnúť. Miestni sudcovia dozerali na to, či všetko funguje tak, ako má. Vďaka tomuto systému sa Anglicko stalo prvou krajinou v Európe, ktorá porazila rozšírený hladomor. Zároveň tento systém umožnil krajine najrýchlejšiu urbanizáciu na starom kontinente.
Neprehliadnite
Zákony pre chudobných umožnili krajine bleskový rozvoj
Medzi rokmi 1600 až 1800 mladí opúšťali domovy a vydávali sa za prácou do mesta. Mali totiž dôveru v to, že sa o ich rodinu fary postarajú a ak by im hľadanie práce nevyšlo, potom sa postarajú aj o nich. Vďaka tejto istote Anglicko položilo základy pre nadchádzajúcu priemyselnú revolúciu.
„Dlho predtým, ako prišli prvé parné stroje, chudobné zákony vytvorili mestskú pracovnú silu, ktorá umožnila rozbeh priemyselnej revolúcie.“, vysvetľuje historička.
Všetko sa ale zmenilo v roku 1834. Rozhodlo sa, že takáto úroveň podpory stojí krajinu príliš veľa prostriedkov. Namiesto starého systému sa zaviedli nové a kruté podmienky. Najchudobnejšie rodiny ostali rozdelené a museli tvrdo pracovať v rozpadajúcich sa továrňach a na oplátku dostávali len obilnú kašu.
„Strach z chudobinca bol navrhnutý tak, aby prinútil chudobných uprednostňovať prácu – za akúkoľvek priepastnú mzdu, ktorú trh ponúkal.“
Kvôli týmto novým zákonom svet zabudol na všetko, čo sa kráľovná Alžbeta Prvá pokúšala vytvoriť. Ak si predstavíte Anglicko počas priemyselnej revolúcie, pravdepodobne vás napadne rovnaká predstava, akú vo svojich dielach opisoval napríklad Charles Dickens. V 17. storočí v krajine existoval systém podpory, z ktorého sa mohli v danej dobe krajiny celého sveta inšpirovať.
