SpravodajstvoVeda a výskum

Ako môže informácia „skákať“ z jednej hemisféry na druhú? Proces vizuálnej pamäte dáva nášmu mozgu poriadne zabrať

Vedci z technologického inštitútu MIT skúmali čo sa deje, ak objekt v našom zornom poli zmení svoju polohu.

Náš mozog nám pomáha získavať predstavu o tom, kde sa dôležité objekty nachádzajú. Ak sa predmet nášho záujmu pohne alebo odvrátime zrak, stále dokážeme povedať, kde sa daný objekt alebo osoba nachádza. Táto forma vizuálnej pamäte je pre ľudí úplne prirodzená, no výskum technologického inštitútu MIT ukázal že náš mozog ťažko pracuje na tom, aby stíhal tieto informácie spracovať.

Keď sa objekt pohne v našom zornom poli, mozog okamžite túto informáciu zapíše do pamäti prekódovaním neurónov nachádzajúcich sa v opačnej hemisfére. To, ako náš mozog počas tohto procesu môže fungovať zisťovali vedci prostredníctvom experimentov na zvieratách. Náš vizuálny systém funguje tak, že vizuálne informácie z ľavého oka spracúva mozog v pravej hemisfére. Informácie z pravého oka spracúva v ľavej časti mozgu.

„V bežnom svete musí človek vedieť, kde sa objekty nachádzajú bez ohľadu na to, kam sa práve pozeráme. Naše oči vnímajú množstvo vizuálnych podnetov, ktoré sa menia zakaždým, keď sa pozrieme inam,“ vysvetľuje Scott Brincat z inštitútu Picower, spadajúceho pod MIT.

Prostredníctvom praktických exprimentov sa vedcom podarilo zistiť, že ak objekt v zornom poli zmení stranu, nastáva komplexná, no takmer okamžitá odpoveď mozgu. Len v rámci niekoľkých milisekúnd mozog dokáže aktivovať neuróny v prefrontálnom kortexe opačnej hemisféry, ktoré informáciu uložia. Mozog zároveň aktivuje zmenu v synchrónnosti frekvencií mozgových vĺn. Tie odštartujú prenos informácie z jednej časti mozgu do druhej.

Mozog sa zapotí

Neuróny na opačnej strane vytvoria záznam o objekte na základe jeho novej pozície. Náš mozog ale pozná, že ide o ten istý objekt, ktorý si len prehodil strany. Táto úžasná schopnosť zapamätať si veci v našom zornom poli bez ohľadu na to, ako sa pohybujú, nám umožňuje slobodne sa pozerať tam, kam chceme. Profesionálny športovec sa môže pozerať z ľavej strany ihriska na pravú bez toho, aby zabudol na hráčov, ktorí sa nachádzajú na opačnej strane zorného poľa alebo mimo neho.

„Ak by človek túto schopnosť nemal, bol by len jednoduchým tvorom. Reagoval by len na to, čo sa nachádza priamo pred ním. Náš mozog si ale dokáže udržať informáciu o objektoch. To znamená, že si reakciu môžeme odložiť na neskôr, ak to je potrebné,“ vysvetľuje Earl Miller, jeden z autorov štúdie.

Experimenty na zvieratách zahŕňali formu hry, v ktorej sledovali meniace sa obrazy na obrazovke. Zvieratá dokázali poznať, kedy sa objekt na obrazovke zmenil. Neboli ale až také dobré v tom, keď sa objekt v ich zornom poli prehodil. Vedci sa domnievajú, že táto úloha nie je pre mozog až taká jednoduchá aj napriek tomu, že nám príde prirodzená.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close