SpravodajstvoVeda a výskumVesmír

Ako mohol vyzerať život na Marse? Odpoveď vedci hľadali v tom najtoxickejšom jazere na Zemi

Jazero Laguna Caliente v Kostarike má od ideálneho domova najďalej, ako sa len dá. Napriek tomu dokáže prekvapiť.

Momentálne sa na povrchu Marsu nachádza niekoľko vedeckých misií, ktoré sa snažia odhaliť či niekedy na tejto planéte mohol existovať život. Jednou z hlavných prekážok je fakt, že červená planéta mohla byť nepriateľská k akýmkoľvek životným formám, píše portál Science Alert.

Hoci ide o problém, ktorý ani zďaleka nemá jednoduché riešenie, vedci mohli objaviť naozaj neočakávaného spojenca – našu Zem. Aj na našej planéte totiž môžeme nájsť miesta kde by život, ako ho poznáme, nemal existovať. Opak je však pravdou.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Vedci totižto skúmajú mikróby, ktoré akoby zázrakom dokázali prežiť na tom najnehostinnejšom mieste našej planéty – v horúcom, toxickom a kyslom jazere v jednom zo sopečných kráterov Kostariky. Samozrejme že organizmy žijúce v tomto prostredí nie sú tak úplne „bežné“. Ide o formu extrémofilných mikróbov – druhu organizmov, ktorému nerobia problém ani tie najťažšie podmienky.

Spôsob, akým sa tieto organizmy prispôsobili pre život v toxickom jazere môže vedcom veľa prezradiť o tom, ako mohli organizmy prežívať na planéte Mars v minulosti. Predpokladá sa, že pred 3-miliardami rokov bola síce na planéte voda, no planéta bola viac sopečne činná.

Život si nájde cestu

„V sopečnom jazere sa nám podarilo nájsť len niekoľko druhov mikroorganizmov, no existuje množstvo spôsobov, ako sa mohli prispôsobiť na život v tak nepriateľskom prostredí,“ vysvetľuje astrobiológ Justin Wang, z univerzity Colorado Boulder.

Jazero, kde objavili extrémofilné organizmy sa nazýva Laguna Caliente a leží v kráteri aktívnej sopky Poás. Lagua Caliente je jedno z najkyslejších jazier na svete a na jeho dne možno nájsť vrstvu tekutej síry. To ale nie je všetko. Voda je znečistená aj niekoľkými jedovatými kovmi.

Jazero nie je preplnené životom, no aj napriek tomu je obdivuhodné, že v ňom dokáže prežiť aspoň jeden druh mikróbov. Tým druhom sú mikróby z rodu acidiphilium, ktoré žijú práve v kyslých prostrediach.

Mikróby objavili v roku 2013 a o štyri roky nato sopka Poás explodovala. Vedci sa po erupcii vrátili k jazeru a zisťovali, aký dopad mala sopka na život v jazere. Sopečné erupcie totiž dokážu sterilizovať všetok život v sopečných jazerách. To však nebol ten prípad. Na prekvapenie vedcov objavili nielen mikróby z rodu acidiphilium, ale aj niekoľko ďalších druhov mikróbov.

Všetky druhy mikroorganizmov v Laguna Caliente mali niekoľko druhov génov, ktoré im pomáhali metabolizovať látky toxické pre iné druhy. Ide o látky, ako napríklad arzén, síra, či železo. Organizmy, ktoré dokážu prežiť v tých najbrutálnejších miestach našej planéty častokrát nepotrebujú slnečné svetlo na to, aby mohli prežiť. Namiesto toho využívajú chemické reakcie na výrobu energie.

Vedci sa o tieto typy organizmov začínajú zaujímať viac, pretože by mohli byť kľúčom k pochopeniu života na Marse. V minulosti totiž mohli prevládať na planéte podmienky podobné podmienkam v jazere Laguna Caliente. Hoci nejde o raj pre život, aj táto štúdia poukazuje na to, že život si nájde cestu aj v poriadne drsných prostrediach.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close