Ako dlho trvá prítomnosť? Výsledky štúdie naznačujú, že odpoveď závisí na vašom srdci
V rámci novej štúdie vedci odhalili prepojenie medzi tepom srdca a našou predstavou o plynutí času. Čas každému z nás plynie rôzne.
Čas považujeme za neoddeliteľnú súčasť vesmíru a jeho plynutie je základ nášho vnímania seba samého a sveta okolo nás. Lenže ako dlho v skutočnosti trvá prítomnosť? Podľa výsledkov štúdie vedcov z Cornell University to závisí na vašom srdci.
Záver tejto štúdie má nádych romantiky, no v skutočnosti autori výskumu vysvetľujú, že tlkot srdca je pre náš mozog dôležitým „metronómom“, teda práve vďaka nemu môžeme pociťovať jeho plynutie. V štúdii vysvetľujú, že naše vnímanie času nie je pevne dané a môže sa natiahnuť alebo scvrknúť s každým tlkotom srdca.
Štúdia nadväzuje na úvahy filozofov už od čias antiky, ktoré sa snažili pochopiť podstatu nášho vedomia, plynutia času a vesmíru.
„Náš výskum dokazuje, že naše zážitky a vnímanie sa môžu z jednej chvíle na druhú meniť a sú synchronizované s dĺžkou tlkotu srdca,“ tvrdí Adam K. Anderson, jeden z autorov štúdie.
Podstate času a jeho plynutia sa venovalo aj množstvo predchádzajúcich štúdií, no tie sa vo väčšine prípadov pozerali na problematiku na dlhšej časovej osi. Tieto štúdie zistili, že naše plynutie času dokážu ovplyvniť aj emócie a myšlienky. Aj tie nám môžu navodiť pocit akoby sa čas doslova vliekol alebo ako by preletel bez nášho vedomia. Tieto výskumy si zároveň všimli aj to, že počas jazdy preplneným vlakom máme pocit, akoby nám čas plynul o niečo pomalšie.
Autori novej štúdie ale tvrdia, že predchádzajúce práce nám hovoria skôr o tom, ako rozmýšľame o čase, alebo o našej schopnosti odhadnúť uplynutú dobu. V rámci svojej práce sa rozhodli preskúmať fenomén plynutia času priamejším spôsobom.
Neprehliadnite
Biologické rytmy a plynutie času
Hlavnou otázkou v tomto prípade bolo, či sa môže plynutie času viazať na naše prirodzené fyziologické rytmy, napríklad aj tep srdca. Ak sa na tlkot srdca pozeráme v priemere, vnímame ho ako pravidelný rytmus. V práci však vedci dokazujú, že jednotlivé medzery medzi jednotlivými údermi môžu byť kúsok kratšie, alebo naopak dlhšie.
Vytvorili teda experiment, do ktorého sa zapojilo 45 dobrovoľníkov v rozmedzí 18 až 21 rokov. Žiadny z dobrovoľníkov nemal problémy so srdcom. V rámci experimentu monitorovali tep dobrovoľníkov s rozlíšením až na milisekundy. Elektrokardiograf pripojili k počítaču, vďaka čomu mohli spustiť krátke zvukové tóny trvajúce od 80 do 180 milisekúnd. Dobrovoľníci následne museli povedať, či bol tón dlhší, alebo kratší ako ten predchádzajúci.
Výskumníci si všimli niečo zaujímavé. Keď bol predchádzajúci tep srdca kratší, samotný tón dobrovoľníci vnímali ako dlhší. Tento rozdiel platil aj v opačnom prípade, teda pri dlhšom tepe srdca. V tomto prípade dobrovoľníci popisovali kratší tón. Zároveň si všimli, ako mozog ovplyvňuje srdcový tep. Po zaznení tonu sa dobrovoľníci sústredili na zvuk, čo zmenilo frekvenciu ich tepu a tým sa zmenil aj pocit plynutia času.
Autori štúdie tvrdia, že naše okamžité vnímanie času má svoje korene v bioenergetike. Veria, že mozog si pomáha pri regulovaní dostupnej energie a potrebnej snahy tým, že zmení stav nášho tela, teda aj náš tep.
Sú to zmeny, príliš rýchle na to, aby sme si ich dokázali uvedomiť, no podvedome mozog a srdce utvárajú naše vnímanie času, ktoré sa mení aj v tomto momente.
Komentáre