Ako bude človek vyzerať za 10-tisíc rokov? Pohľad do minulosti naznačuje zvláštnu budúcnosť
Hoci je človek najvyspelejším tvorom planéty, evolúcia sa v našom prípade vôbec neskončila.
Človek je výsledkom miliárd rokov evolúcie života na Zemi a ani my nie sme „finálny produkt“, naznačuje paleontológ Nick Longrich. Zároveň tvrdí, že človek sa dnes vyvíja oveľa rýchlejším tempom, než kedykoľvek predtým.
Lenže kam nás táto evolúcia zavedie? Nájsť odpoveď na túto otázku je mimoriadne náročné, no vedci dokážu čo-to odhadnúť. Istotou je, že svet sa postupne mení a môže sa zmeniť spôsobom, ktorý si zatiaľ nedokážeme predstaviť. Longrich však hľadá odpoveď na otázku budúcnosti tým, že sa pozerá do minulosti, čo vedie k niekoľkým zaujímavým odhadom.
Longrich verí, že v budúcnosti budeme vyšší, ľahší a atraktívnejší. Zároveň už človek nebude tak agresívny a múdry. Svoje tvrdenia podporuje biológiou. Človek momentálne vládne zemi a niektorí vedci sa domnievajú, že vývoj našej civilizácie ukončil takzvaný prirodzený výber, teóriu o tom, že prežijú len jedinci najlepšie prispôsobený na prostredie, v ktorom žijú.
Dnes človek nemá predátorov a spoločnými silami sme dokázali prekonať aj iné existenčné problémy, aspoň vo väčšine prípadov. Longrich ale poukazuje na to, že naše problémy ako jedincov sa neskončili. Človek podľa neho nie je tak úplne prispôsobený na svet, ktorý vytvoril a preto sa ďalej vyvíja a prispôsobuje. Ako príklad uviedol konzumovanie mliečnych produktov. Keď ľudia začali prijímať viac mlieka, vyvinuli si gény, ktoré im ho pomohli stráviť.
Čo sa bude diať v budúcnosti?
Longrich zároveň predpokladá, že v budúcnosti budú ľudia o niečo vyšší a naše kostry budú ľahšie, čo vychádza z toho, že už sa nemusíme spoliehať na hrubú silu. Na základe toho predpovedá, že človek budúcnosti bude ešte slabší. Hoci stále existujú manuálne zamestnania, aj v tých stroje zastrešujú tú najťažšiu prácu. Moderný človek potrebuje viac mozog než svaly, preto bude evolúcia pokračovať týmto trendom.
Neprehliadnite
Oproti našim predkom máme aj menšiu čeľusť a zuby. Ich scvrknutie prišlo s varením jedla a keď sme začali konzumovať priemyselne spracované potraviny, potreba žuvať už nie je taká výrazná ako v minulosti.
Najvýraznejšími zmenami môže podľa Longricha prejsť náš mozog. Za posledných šesť miliónov rokov sa veľkosť ľudského mozgu približne strojnásobila, no to neznamená, že tento trend bude pokračovať. Ľudský mozog sa môže postupne zmenšovať a výskumy poukazujú na to, že naše mozgy sú menšie ako mozgy antických Grékov či Rimanov. Zatiaľ ale nemožno povedať ako nás menší mozog môže ovplyvniť. Veľkosť mozgu sa totiž nerovná inteligencii.
Zmení sa aj naša povaha a podľa Longricha budeme v budúcnosti menej agresívni. Život našich predkov si agresiu vyžadoval, či už pri boji o územie alebo riešení iných hrozieb. Dnes nemusíme bojovať o jedlo a polícia sa stará o poriadok a riešenie konfliktov.
Na záver Longrich dodáva, že možno sa evolúcia vyberie opačným smerom, pretože istým spôsobom sa vyvíja aj ona. Hoci nám pohľad do minulosti môže dať jasnú predstavu o tom, ako sa človek s vývojom civilizácie menil, čo sa s nami bude diať o milióny rokov je zahalené rúškom tajomstva.
Komentáre