Aké špinavé bolo typické stredoveké mesto? Situácia bola zlá, no naši predkovia prekvapujú
Keď si predstavíme stredoveké mesto, určite si ho predstavíme v horšom stave, než skutočne bolo, vysvetľujú experti
Keď si predstavíme stredovek, hygiena nie je medzi prvými vecami, ktoré nás napadnú. Počas stredoveku sa zrodili pomerne veľké komunity a čistota sa stávala čoraz väčším problémom, obzvlášť vysporiadanie sa s ľudským a zvieracím odpadom, vysvetľuje portál Science Norway.
V rámci novej štúdie sa autori venovali tomu, ako obyvatelia v škandinávskych a severoeurópskych stredovekých mestách riešili otázku exkrementov. Jednou z autoriek bola Dolly Jorgensen, ktorá si všimla, že mesto s 10-tisíc obyvateľmi vyprodukovalo ročne približne 900-litrov stolice a takmer tri milióny litrov moču. V tej dobe neexistovali žiadne kanalizačné systémy, ktoré by ľudský odpad odvádzali preč.
Človek však v stredovekom meste nebol jediným problémom. V mestách sa nachádzalo taktiež obrovské množstvo výkalov rôznych zvierat, od prasiat, koní, kravy, až po hydinu. Keď si predstavíme stredovekého človeka, môžeme ho vidieť až po kolená v nechutnej zmeske bahna, odpadkov, zhnitých rýb, vnútorností a stolice, brodiac sa ulicou, na ktorú ďalší ľudia z okien vylievajú svoje exkrementy.
Táto predstava možno neodráža to, čo sa v stredoveku naozaj dialo.
Ako vyzeral život v stredoveku?
Našich predkov trápili rôzne ochorenia. Osýpky, tuberkulóza, lepra, antrax, kiahne, salmonela, a množstvo ďalších. Najhoršou chorobou však bola pandémia pľúcneho moru, ktorú obyvatelia začali prezývať čierna smrť. Obyvatelia stredoveku však proti týmto chorobám neboli až tak bezmocní, ako by sa mohlo zdať. Dôležitým aspektom prevencie pre nich bola práve hygiena.
Neprehliadnite
Okrem exkrementov stredovekým mešťanom život zužovali aj mäsiari, ktorí svoj odpad vyhadzovali kade-tade. V roku 1371 mesto York vydalo dekrét, v ktorom zakazovalo mäsiarom vyhadzovať odpad do rieky neďaleko kláštora. Mäsiari však začali vyhadzovať odpad na iné miesto. Všetci sa v tej dobe sťažovali nielen na zápach, ale hlavne na to, že bezhlavo pohodené odpadky môžu viesť k chorobám.
Najväčším problémom bolo znečistenie riek, ktorému sa snažili autority zabrániť. Mestskí ľudia totiž svoj odpad vyhadzovali do rieky, čo vyvolalo nepríjemný zápach. Zdá sa, že naprieč celým Nórskom mešťania radi vyhadzovali svoje smeti do riek, čo v roku 1284 zakázal kráľ Eirik Magnusson. Ľudia však začali hádzať exkrementy do kanálov, ktoré mali odvádzať dažďovú vodu.
Znie to zle, no situácia nemusela byť až taká zlá, tvrdí Jorgensen.
„Ľahko uveríme tomu, že ľudia v stredoveku boli ignoranti a neuvedomovali si, že ak exkrementy rozhádžu všade po meste, môžu chytiť chorobu,“ hovorí Jorgensen.
V historických záznamoch môžeme nájsť mnoho sťažností, ktoré sú dôkazom toho, že stredovekí obyvatelia nechceli žiť v „svinčíku“.
Ľudia nechceli chodiť po blate, o čom svedčia vydláždené ulice. Vedci dokonca objavili stopy značenia pozemkov, za ktoré ich majiteľ zodpovedal a musel ich udržiavať v čistote. Rovnako museli obyvatelia v stredoveku nájsť vhodné miesto pre svoju latrínu. Tá nemohla byť viditeľná z ulice, teda musela sa nachádzať niekde na zadnej časti pozemku. Čo sa týka zvieracích exkrementov, tie sa buď použili ako hnojivo, alebo sa zahrabali pod zem.
Chodníky a cesty neboli plné exkrementov a iného odpadu, no ľudský odpad sa ukladal na určené miesto. Stredoveké mesto ale ani napriek opatreniam a pravidlám nebola najčistejšie miesto. Oproti mestám súčasnosti smrdelo, no obyvatelia sa s tým snažili niečo robiť.
Komentáre