Aké škody môže napáchať dopad meteoritu? Vedci prichádzajú s metódou, ako možno odhaliť potenciálne škody

Aké veľké škody môže napáchať náraz meteoritu? V rámci novej štúdie vedci preskúmali uhlie, ktoré rozpráva o tom, ako umreli organizmy.

Asteroid 2019 OK prekvapil vedcov až keď bol hneď vedľa nás
Zdroj: NASA, PNGwing, Úprava: Vosveteit.sk

So Zemou sa denne stretnú desiatky ton vesmírneho materiálu. Väčšina je však tak malá, že zhorí v atmosfére a na povrch sa vôbec nedostane. Problém nastáva, ak sa k Zemi priblíži väčší objekt, informuje portál Eurekalert.

Príkladom môže byť meteorit, ktorý vstúpil do atmosféry v roku 2013 a explodoval nad mestom Čeľabinsk. Explózia zranila viac ako 1500 ľudí. Tento prípad ale nie je ojedinelý. V roku 2007 zasiahol meteorit malú dedinku v Peru a vytvoril najnovší impaktný kráter na povrchu planéty. O niečo skôr, v roku 1947 zas dopadol meteorit do východnej časti Ruska, kde vytvoril pole kráterov Sikhote-Alin. V roku 1908 zas explodoval v Sibíri meteorit, ktorý zo Zemou zrovnal 2000 km štvorcových lesa.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Asteroidy sa považujú za druh prírodnej katastrofy, ktorý môžeme pochopiť len v prípade, že sa pozrieme na relatívne malé dopady a to, ako ovplyvnili prostredie okolo seba. Tomuto problému sa venuje aj nová štúdia, ktorá analyzovala telá organizmov zabitých dopadom meteoritov. Ich cieľom bolo zistiť, aký druh poškodenia vzniká na mieste kolízie.

Čo sa deje počas dopadu meteoritu?

Ich technika výskumu pripomínala prácu kriminalistov. Na mieste štyroch kráterov našli stopy uhlia zmiešaného s materiálom vylúčeným pri formovaní krátera. Skúmané krátery sa nazývali Kaali Main, Kaali 2 až 8 v Estónsku, Morasko v Poľsku a Whitecourt v Kanade.

Detektívna práca odhaľuje osud organizmov v blízkosti dopadu meteoritu
Zdroj: Argo Jõeleht

„Spočiatku sme si mysleli že objavené uhlie je výsledkom lesných požiarov, ktoré sa udiali krátko pred nárazom meteoritu. Táto hypotéza nám však nesedela, spoliehala sa na príliš veľa náhod. Prečo by sa odohrali lesné požiare na štyroch odlišných miestach, zakaždým pred dopadom meteoritu? Preto sme sa rozhodli tento problém ďalej preskúmať,“ tvrdí vedúca štúdie, doktorka Ania Losiak.

Organické ostatky premenené na uhlie, rozprávajú príbeh o tom, ako boli usmrtené. Vlastnosti uhlia vedcom jasne ukázali ktoré vzniklo počas požiaru a ktoré vzniklo dopadom meteoritu. Uhlie vytvorené nárazom je podľa autorov mimoriadne zvláštne. Na prvý pohľad sa totiž zdá, akoby vzniklo pri nižších teplotách ako uhlie vytvorené počas lesného požiaru. Zároveň je toto „impaktné uhlie“ viac-menej rovnaké.

Vedci vysvetľujú, že impaktnému uhliu chýba časť, vzniknutá priamym kontaktom s plameňom. Pri lesnom požiari je zároveň úplne bežné nájsť kompletne zuhoľnatený kus dreva hneď vedľa takmer nedotknutých konárikov. Predpokladá sa že impaktné uhlie vzniklo z úlomkov stromov dolámaných počas dopadu meteoritu. Tie sa zmiešali s ďalším materiálom vyvrhnutým z pôdy počas vzniku krátera.

Táto nová štúdia prináša lepšie pochopenie menších nárazov. Vedci tvrdia že ak objavíme menší asteroid, ktorý zakrátko narazí do našej planéty, budeme môcť lepšie určiť potrebnú veľkosť evakuačnej zóny. Táto štúdia zároveň môže pomôcť k objaveniu nových kráterov na Zemi. Vedci si myslia, že ešte existuje viac ako desať neobjavených kráterov, ktoré vznikli za posledných 10-tisíc rokov.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre