SpravodajstvoVeda a výskum

Aké škody dokázal napáchať anglický dlhý luk? Nový výskum odhaľuje brutálne zranenia

Anglický dlhý luk je známy pre svoju silu a presnosť. Výskum lebiek približuje ako to vyzeralo, keď šíp našiel svoj cieľ.

Aké škody dokázali napáchať stredoveké šípy? To sa v novom výskume pokúšali zistiť výskumníci z University of Exeter.

Svoju štúdiu postavili na analýze lebiek, ktoré utrpeli zásah šípom vystreleným z dlhého luku. Zranenia prirovnávajú k zásahu zo strelnej zbrane. Šíp dokázal preraziť lebku a vytvoril malú vstupnú ranu a veľkú výstupnú ranu. Anglický dlhý luk je známy pre svoju silu.

Lukostreľba hrala pri stredovekých bojoch významnú úlohu, no výskumníci nenašli veľa stôp, ktoré by šípy, vystrelené z tejto zbrane zanechali na ľudskom tele. Štúdia však dokazuje, že šípy mohli byť špecificky navrhnuté tak, aby sa točili proti smeru hodinových ručičiek.

„V stredoveku mal zásah do hlavy alebo presnejšie do oka, svoj vlastný význam. Mnohí pisári vnímali toto zranenie ako bohmi udelený trest. Rovnaké zranenie mohol utrpieť aj kráľ Harold II. Počas bitky pri Hastingse v roku 1066,“ vysvetľuje profesor Oliver Creighton, vedúci nového výskumu.

Sila anglického dlhého luku

Dodáva, že výskum pomáha pochopiť devastujúcu silu anglického dlhého luku. Šíp, ktorý prerazil skúmanú lebku, mohol byť navrhnutý tak, aby dokázal preraziť zbroj nepriateľa. Takéto šípy sa radia do typu bodkin. Hrot šípu mal jednoduchý dizajn a používal sa s tradičnými formami šípov. Ako už bolo spomenuté, šípy bodkin sa používali na prerazenie zbroje, zatiaľ čo široké hroty spôsobovali oveľa väčšie zranenia neobrneným protivníkom.

Vedci odhaľujú devastujúcu silu anglického dlhého luku
Zdroj: Wikimedia

Ostatky našli v dominikánskom kláštore v meste Exeter. Pohrebisko archeológovia odkryli medzi rokmi 1977 a 2007 pred výstavbou obchodnej štvrte v centre mesta. Predpokladá sa, že toto pohrebisko bolo miestom posledného odpočinku pre členov kláštora a bohatú časť obyvateľstva. Môže ísť o miesto, kde boli pochovaní lokálni anglickí rytieri, napríklad Sir Henry Pomeroy alebo Sir Henry de Ralegh.

V pohrebisku objavili archeológovia 22 úlomkov kostí a tri zuby. Našla sa aj takmer zachovalá lebka, ľavá stehenná kosť a pravá holenná kosť. Všetky kosti poukazovali na násilnú smrť s najväčšou pravdepodobnosťou po zásahu šípu. Archeológovia to usúdili hlavne z lebky. Tá mala vstupnú ranu po šípe nad pravým okom a výstupnú ranu v zadnej časti lebky.

Vedci odhaľujú devastujúcu silu anglického dlhého luku
Zdroj: University of Exeter

Stopy po šípe však našli aj na pravej holennej kosti. Predpokladá sa, že šíp zasiahol lýtko a následne sa zasekol v kosti.

„Ďalšia bodná rana bola nájdená v pravej holennej kosti, blízko miesta, kde by bola horná časť lýtka. Šíp prešiel zozadu cez mäso dolnej končatiny a potom sa zapichol do kosti.“, píšu vedci v publikovanej správe.

Čo sa týka skúmanej lebky, vedci predpokladajú, že ju šíp celú prerazil, pričom ostal zakliesnený v hlave obete. Neskôr ho vytiahli z prednej strany hlavy, čím sa spôsobili ďalšie fraktúry lebky. Výskum naznačil aj to, že v čase zásahu sa šíp mohol točiť proti smeru hodinových ručičiek. Predpokladá sa, že šíp bol typ zbrane na prepichovanie panciera známy ako „bodkin“, v reze mal tvar štvorca alebo diamantu, približujú vedci. Šípy v stredoveku boli špecificky navrhnuté tak, aby rotovali, čím získali vyššiu stabilitu. Podobný princíp sa uplatňuje aj pri moderných strelných zbraniach, no výrobcovia vyrezávajú hlavne tak, aby sa guľka točila v smere hodinových ručičiek.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close