Ak teraz nevytvoríme pravidlá pre ťažbu zdrojov na Mesiaci, tak nám bude na Zemi hroziť konflikt
Mesačná "zlatá horúčka" sa rozbieha, no zatiaľ neexistujú pravidlá, podľa ktorých by sa mala riadiť, píše nová štúdia
Plány na kolonizovanie Mesiaca a využívania lunárnych zdrojov sú v plnom prúde. Americká vesmírna agentúra NASA pripravuje svoj program Artemis, ku ktorému sa pripoja aj iné krajiny sveta.
Niektorí sa aj stavajú proti myšlienke ťažby zdrojov na Mesiaci, no viaceré predikcie tvrdia, že skôr či neskôr bude tento krok nutnosťou. Program Artemis počíta s mierovou spoluprácou národov a svoje ciele zhŕňa v dohode Artemis. Portál The Conversation však tvrdí, že ak si nedáme pozor, môže nás čakať ďalší konflikt.
Prieskum a ťažba na Mesiaci nie je otázkou ďalekej budúcnosti, začiatky by sme mohli vidieť už toto desaťročie. Veľa krajín, či súkromných spoločností, má ambiciózny plán, týkajúci sa práve využitia Mesiaca. Je jedno, či budú ich ciele čisto vedecké, alebo sa podujmú aj na ťažbe zdrojov, všetci budú potrebovať vodu, či svetlo. Preto je vysoká šanca, že každý „hráč“ si bude robiť zálusk na pár kľúčových miest.
V novom výskume, publikovanom v Transactions of the Royal Society, sa píše, že vďaka tomu hrozí napätie, ak sa nám nepodarí okamžite nájsť spôsob, ako situáciu riešiť. Najväčšia hrozba vyplýva zobmedzených strategických zdrojov.
Obmedzené zdroje
Dôležité vedecké miesta sú zároveň dôležitými infraštruktúrnymi bodmi, či už pre vesmírne agentúry, alebo súkromný sektor. Medzi ne sa radia oblasti s takmer neobmedzeným slnečným svetlom a tým pádom aj dostatkom solárnej energie. Ďalšia oblasť je pravým opakom. Ide o regióny, ktoré sú večne v tieni a tam sa nachádza ľad. Týchto oblastí však nie je dosť a oblasť, ktorá spája obe zmienené kategórie je absolútnou výhrou.
Neprehliadnite
Zdroje na Mesiaci sú väčšinou koncentrované do určitých oblastí a tých oblastí je obmedzené množstvo. Kto na ne bude mať právo? V kozmickej dohode z roku 1969 sa píše, že vesmír je doménou pre všetkých. Krajiny si nemôžu privlastniť časť Mesiaca, no môžu ju využívať. Dohoda o Mesiaci z roku 1979 sa na druhú stranu berie ako príliš reštriktívna. Vyžadovala by si systém zákonov a nejakú medzinárodnú silu, ktorá by na ne dohliadala.
Dohoda Artemis je najnovším krokom a ponúka možnosti, ako by sa mohlo k ťažbe mesačných zdrojov pristupovať. Všeobecne sa však táto dohoda berie ako úzko prepojená s americkým programom. V najhoršom prípade by mohla absencia akejkoľvek „kostry“ spôsobiť konflikt u nás na Zemi. Zároveň by však mohla viesť k „dvojitým stavbám.“ Ak by neexistovala žiadna dohoda, krajiny by mohli stavať vlastné zariadenia, čo by navýšilo náklady pre individuálne organizácie. Logickým krokom by mohlo byť zdieľanie niektorých stavieb medzi štátmi.
Najlepším riešením by bolo vytvorenie dohody medzi kľúčovými hráčmi. Na nich by bolo určiť si, ako sa budú obmedzené zdroje brať a ako zabrániť budúcim konfliktom.
Komentáre