Ak by bola Zem exoplanétou a mimozemšťania by mali Webb, tak by vedeli, že tu existuje život
Ak by bola Zem vzdialenou exoplanétou, do určitej vzdialenosti by Webb dokázal zistiť, či sa na nej nachádza život alebo nie.
Vedci z celého sveta využívajú rôzne vedecké postupy na to, aby prehľadávali vesmír a hľadali stopy inteligentnej mimozemskej civilizácie.
Zatiaľ sme nenašli nič, no vedci si uvedomujú problémy spojené s týmto typom výskumu. Pravdou je, že výskumníci nemajú ani poriadnu predstavu o tom, čo vlastne hľadať. Typicky pátrajú po svetoch podobných našej Zemi, ktoré sú približne v rovnakej vzdialenosti od svojej hviezdy. Keďže my sme jasným príkladom toho, že na takomto type planéty môže vzniknúť inteligentný život, vedci hľadajú niečo podobné.
Zároveň ale nevieme, za akých rôznych podmienok by mohol život vzniknúť. Zem je zatiaľ jedinou planétou, ktorá ho podporuje a zároveň našim jediným príkladom. Teoreticky by mohol vznikať aj za iných podmienok, no vyzeral by inak a je možné, že by sme ho prehliadli. Nedávno sa však objavila štúdia, ktorá tvrdí, že ak by bola naša Zem exoplanétou, Webbov teleskop by hneď vedel, že sa na nej nachádza život, vysvetľuje portál Universe Today.
Ak by sme chceli vidieť mimozemskú infraštruktúru na planéte, potrebovali by sme teleskop, ktorý je veľký ako celá obežná dráha Saturnu. To ale nie je úplne praktické riešenie. Existujú však aj iné spôsoby, ako odhaliť vyspelú civilizáciu. Atmosféra našej Zeme obsahuje kyslík a metán, čo je samo o sebe dobrým indikátorom toho, že by sa na planéte mohol nachádzať život. Ďalším indikátorom je to, čo nám ľuďom momentálne vadí najviac – znečistenie vzduchu.
Život po sebe zanecháva stopy
Vedci počítajú s tým, že akákoľvek inteligentná civilizácia musí mať určitú formu priemyslu, s čím sa spájajú látky, ktoré nie sú pre planétu prirodzené. V atmosfére Zeme nájdeme aj stopy oxidu dusičitého alebo freónu, čo sú zas mimoriadne silné indikátory priemyselnej civilizácie. Teleskop Jamesa Webba dokáže odhaliť kompozíciu planetárnej atmosféry, čiže by vedel odhaliť aj stopy týchto látok.
Neprehliadnite
Výskumníci začali s “čistým” meraním kompozície atmosféry. Následne do výsledkov pridali šum a vzorkovali ich na nižších rozlíšeniach. Toto úmyselné “pokazenie” výsledkov malo simulovať pozorovania, ktoré by Webb získal zo vzdialenej planéty. Výskumníci pokračovali až dovtedy, kým boli dáta tak deformované šumom, že sa z nich nedalo vyčítať nič o spomínaných látkach. Ukázalo sa, že stopy priemyselnej civilizácie by sme vedeli zaznamenať do vzdialenosti 50 svetelných rokov.
Autori štúdie však zobrali svoj model do praxe. Mimoriadne známou a významnou sústavou je Trappist-1. Leží od nás približne 40 svetelných rokov a považuje sa za najpreštudovanejšiu sústavu, okrem tej našej. V sústave sa nachádza niekoľko planét, ktoré by mohli mať na povrchu vodu. Autori štúdie zistili, že v tomto prípade by Webb dokázal zistiť, ak by sa na jednej z planét nachádzala inteligentná civilizácia.
Komentáre