Aj obdobie neskorej doby bronzovej malo svoju „Hodvábnu cestu“. Pozrite sa, kade viedla
Vedci skúmali pôvod cínu a medi, ktorý našli v troskách lode Uluburun.
V roku 1982 výskumníci objavili loď, ktorá sa potopila v Stredozemnom mori 3-tisíc rokov pred tragickou nehodou Titaniku v Severnom Atlantickom oceáne. Loď stroskotala pri pobreží Uluburunu počas neskorej doby bronzovej. Uluburun sa nachádzal na území dnešného Turecka.
Loď na palube niesla obrovské množstvo vzácnych kovov a od jej objavenia ju výskumníci študovali pre lepšie pochopenie politických organizácií, ktoré fungovali počas obdobia neskorej doby bronzovej, informuje portál source.wustl.edu.
Vrak z Uluburun pochádza zo 14. storočia pred Kristom. Z vraku dokázali vedci usúdiť, že na dĺžku mala loď 15 alebo 16 metrov. Kýl lode bol veľmi primitívny a podľa názorov nepripomínal kýl v tradičnom ponímaní. Loď postavili z cédrového a dubového dreva. Loď si so sebou zároveň niesla 24 kamenných kotiev.
Okrem cínu našli výskumníci na lodi aj meď, a to dokopy až 354 medených ingotov. Pre tých, ktorí nevedia, tak Ingot je kovový polotovar určený na ďalšie spracovanie. Našli sa aj rôzne nádoby, sklo, ale aj keramika, panciere korytnačiek, slonovina, trúbka, či šperky. Loď so sebou niesla aj zbrane, od šípov, až po obradovú sekeru zo zeleného sopečného kameňa.
Koncom novembra vyšla štúdia, ktorá priniesla prekvapivý objav. Približne tretinu cínu, ktorý vedci objavili na palube lode, vyrobili drobné komunity žijúce kedysi dávno na území dnešného Uzbekistanu. Ak by sa loď nepotopila, cín by sa dostal na trhy okolo stredozemného mora a ďalej by sa z neho vyrobil bronzový kov.
Neprehliadnite
Pôvod cínu sa vedcom podarilo určiť vďaka geochemickej analýze. Tá ukázala, že cín vyťažili ľudia viac ako 3-tisíc kilometrov od Haify, kde loď svoj náklad naložila. Počas neskorej doby bronzovej obývali banícke oblasti malé komunity horalov, ktoré sa držali ďalej od industriálnych centier. Terén medzi cínovými baňami a miestom dodania cínu bol mimoriadne zložitý a nevhodný na presun obrovských množstiev kovu.
Komplexné obchodné siete
Autori novej štúdie v spolupráci s historikmi poodhalili mimoriadne komplexnú obchodnú sieť, vďaka ktorej sa mohol dostať cín z bane až k trhom okolo stredozemného mora.
„Zdá sa, že baníci mali prístup k medzinárodným obchodným cestám. Cez obchod či iné druhy interakcie mohli preniesť mimoriadne dôležité komodity, akou cín nepochybne bol, až k Stredozemnému moru. Je úžasné vedieť, že Eurázia sa zakladala na diverznom multiregionálnom a multivektorovom systéme obchodu už počas neskorej doby bronzove,“ vysvetľuje Michael Frachetti, jeden z autorov štúdie.
Obchod, ktorý prebiehal v Eurázii možno porovnať s územím Spojených štátov, ktoré všetky energetické potreby získava z niekoľkých ropných vrtov, ktoré má niekto na záhrade. Záhade prispieva fakt, že banícky priemysel riadili malé komunity slobodných ľudí, ktoré si dokázali vyjednať podmienky mimo dosahu kráľov, cisárov či iných politických organizácií.
Bronz bol od roku 1500 p.n.l. dôležitým kovom pre celú Euráziu. Vyrábalo sa z neho všetko od šperkov, až po zbrane. Bronz je zliatina medi a cínu. Vrak Uluburun sa dnes považuje za najväčšiu zbierku surových kovov, aké sa vedcom podarilo nájsť. Niesla so sebou dostatok surovín na to, aby sa z nich mohlo vyrobiť 11 metrických ton najkvalitnejšieho bronzu. Ak by sa loď nepotopila, vyzbrojila by až 5-tisíc vojakov.
„Náš objav odhalil mimoriadne sofistikované medzinárodné obchodné siete. Pomocou neho sa mohli transportovať nevyhnutné suroviny,“ hovorí Frachetti.
Vedci ani zďaleka neobjavili všetko, čo by vrak lode mohol ponúknuť. V ďalších výskumoch sa pokúsia poodhaliť jeho históriu ešte o niečo viac.
Komentáre