Aj asteroidy majú svoje „vrásky“: Dáta misie OSIRIS-REx ukazujú ničivý dopad slnečného žiarenia
Vo svojej novej práci vedci analyzovali viac ako tisíc prasklín objavených na povrchu krehkého asteroidu.
Regenerácia povrchu prebieha na asteroidoch oveľa rýchlejšie, ako na Zemi. K tomuto výsledku sa dopracovali vedci pracujúci na misii OSIRIS-REx, ktorá sa dotkla povrchu asteroidu Bennu, informuje NASA. Vo svojej novej štúdii píšu, že slnečné teplo dokáže prasknúť horniny asteroidu v priebehu 10 až 100-tisíc rokov.
OSIRIS-REx má síce úspešné pristátie už dávno za sebou, no až dva roky po ňom sa vedcom podarilo zistiť, že stačilo málo a misia by sa skončila úplne inak.
Výsledky štúdie zároveň vedcom pomáhajú lepšie odhadnúť dobu, za ktorú sa horniny rozpadnú a buď ich čiastočky skončia vo vesmíre alebo ostanú na povrchu asteroidu.
„Desiatky tisíce rokov sa pre vás môže zdať ako dlhá doba, no predtým sme predpokladali že ide o proces trvajúci niekoľko miliónov rokov,“ vysvetľuje Marco Delbo, vedúci novej štúdie.
Pre vedcov je teda objavenie tohto rýchleho procesu obrovským prekvapením. Čo sa týka našej planéty, podobné procesy sa vo väčšine prípadov odohrávajú oveľa pomalšie. Vulkanizmus, zemetrasenia, či zosuvy pôdy môžu náhle a výrazne zmeniť podobu povrchu, no bežne sa stáva, že ide o zmenu, prebiehajúcu na časovej osi miliónov rokov.
Ničivý dopad Slnka
Na asteroide Bennu je však situácia diametrálne odlišná. Jedným z dôvodov, prečo skaly starnú rýchlejšie sú extrémne rýchle zmeny teplôt. Počas poludnia na asteroide teploty dosahujú až 127 °C a počas noci klesnú až na -23 °C. Deň na asteroide trvá približne štyri hodiny. Rapídne zmeny teplôt vyvíjajú na skaly stres a tie môžu prasknúť podobne ako studené sklo v horúcej vode.
Neprehliadnite
Počas svojho prvotného prieskumu asteroidu, si sonda OSIRIS-REx všimla vertikálne praskliny. Vedci vysvetľujú, že to je jasný dôkaz teplotného šoku vyvolaného rozdielmi teplôt medzi dňom a nocou. Vo svojom výskume ručne odmerali viac ako 1 500 prasklín a zistili, že drvivá väčšina z nich sa tiahne v smere od severozápadu na juhovýchod. To opäť potvrdzuje teóriu, že ich vytvorilo Slnko.
„Ak by povrch asteroidu menili nárazy iných objektov alebo zosuvy pôdy, potom by sme tieto praskliny mohli pozorovať v rôznych smeroch,“ vysvetľuje Delbo.
Autori štúdie pomocou počítačového modelu zistili, že praskliny môžu na asteroide vznikať v časovom rozmedzí od 10 do 100-tisíc rokov. Čo sa týka samotného vzniku prasklín, ide o veľmi podobný proces ako v prípade prasklín vznikajúcich na Zemi alebo na Marse. Vedcov zároveň prekvapuje aj to, že praskliny objavili v pomerne exotickom prostredí. Asteroid Bennu totiž nemá žiadnu atmosféru a len veľmi slabú gravitáciu.
Asteroid však vo svojich horninách ukrýva informácie o tom, ako vyzerala Slnečná sústava pred 4-miliardami rokov v čase, keď vznikala.
Komentáre