Afrika sa trhá na dva kontinenty. Konečne už vieme, čo stojí za týmto procesom. Môže za to táto záhadná štruktúra hlboko pod povrchom
Výskumníci zistili, čo rozdeľuje africký kontinent na dve časti. Analýza sopečných plynov odhalila záhadnú štruktúru hlboko pod povrchom.
Výskumníci z University of Glasgow vo svojej novej štúdii prinášajú dôkazy o existencii geotermálneho superchochola pod východnou Afrikou.
Chochol je v geológii označenie pre výstup horúceho materiálu zo zemského plášťa k povrchu planéty. Výskumníci analyzovali sopečné plyny z oblasti Kene a výsledky ponúkli dôkazy o existencii obrovského množstva materiálu v hlbinách našej planéty. Autori štúdie veria, že tieto dôkazy im pomôžu zistiť ako vznikol Východoafrický riftový systém.
Východoafrický riftový systém sa považuje za jednu z najväčších a najimpozantnejších topografických štruktúr na Zemi. Tento riftový systém sa tiahne viac ako 3 500 kilometrov a prechádza cez Etiópiu, Keňu, Ugandu a Malawi. Systém vytvára aj niekoľko veľkých vulkanických polí. Rifty sú tvorené africkou tektonickou platňou, ktorá sa momentálne rozdeľuje na dve prostredníctvom masívnych síl, ktoré pôsobia v interiéri našej planéty.
Vedci doteraz nemali jasno v tom, či sopečná aktivita a formácia riftov vzniká prostredníctvom plytkých procesov alebo skôr cez procesy, ktoré sa odohrávajú hlboko pod povrchom Zeme. Autor výskumu odhadovali, že môže ísť pravdepodobne o procesy, ktoré vznikajú na hranici zemského jadra a plášťa.
Štúdia priniesla dôkazy o tom, že pozorovaný chochol pod Keňou vzniká hlboko v Zemi. Výsledky zakladajú autori na mimoriadne presnej spektrometrii, ktorá analyzovala kompozíciu plynov z geotermálneho poľa. Geotermálne plyny analyzované v štúdii sú sopečného pôvodu. Autori zároveň zistili, že izotopy neónu, ktoré sa v plyne nachádzajú, vznikli veľmi hlboko v Zemi, pravdepodobne na hranici zemského jadra a plášťa.
Neprehliadni
Už vieme, čo rozdeľuje Afriku
Analyzované plyny obsahujú rovnaký “odtlačok prsta” aj naprieč veľkými vzdialenosťami. To naznačuje, že pod celým regiónom riftového systému sa nachádza rovnaký materiál. Horúce horniny v zemskom plášti poháňajú sopečnú aktivitu a odtláčajú tektonické platne od seba.
“Náš objav je prvým jasným geochemickým signálom, ktorý podporuje teóriu jedného superchochola ukrytého hlboko v zemskom plášti,” hovoria autori štúdie.
Autori štúdie zároveň podotýkajú, že analyzované plyny majú rovnaké chemické zloženie ako plyny, ktoré vedci analyzovali na Havaji. Predpokladá sa, že aj tieto plyny vznikajú z podobného záhadného regiónu, ktorý sa ale nachádza pod Tichým oceánom.
“Dlho sme sa zaujímali o to, ako materiál z hlbín Zeme prichádza na povrch a aké množstvo materiálu sa takýmto spôsobom transportuje. Rovnako sme chceli priblížiť to, ako tento proces ovplyvňuje topografiu na väčšej škále,” vyjadril sa profesor Fin Stuart, jeden z autorov štúdie.
Výskum zistil, že hlboko pod východnou Afrikou, na hranici zemského jadra a plášťa, sa nachádza obrovský zhluk roztavenej hmoty. Tento zhluk hmoty rozdeľuje tektonické platne a nadvihuje celý africký kontinent, tak že sa nachádza o pár stoviek metrov vyššie než normálne.
Analýza geotermálnych plynov priniesla výskumníkom naozaj bohaté výsledky. Na základe týchto plynov dokázali pochopiť aké geologické sily formujú oblasť východnej Afriky a zároveň aj aké procesy podporujú formáciu planéty naprieč miliónmi rokov.
Záhadný interiér Zeme
Výskum toho, čo sa nachádza tisíce kilometrov pod povrchom planéty, je nesmierne náročné. Zaujímavú štúdiu publikovali vedci začiatkom tohto roka. V rámci práce výskumníci zaznamenali štrukturálne zmeny v blízkosti jadra našej planéty. Už dlho sa diskutuje o tom, či sa vnútorné jadro Zeme mení alebo nie. Väčšina výskumov sa však sústredila na skúmanie jeho rotácie.
Výskumníkom sa na základe analýzy aktivity jadra podarilo zistiť, že zemské jadro môže meniť svoj tvar. Zaznamenaná aktivita sa dá najlepšie vysvetliť ako dočasné zmeny v tvare vnútorného jadra. Vedci predpokladajú, že vnútorné jadro prechádza viskóznymi deformáciami a mení svoj tvar na plytkej hranici vnútorného jadra. Autori štúdie vysvetľujú, že roztavené vonkajšie jadro je turbulentné, no vedci ešte nevideli, že by jeho turbulencie ovplyvňovali susedné vnútorné jadro. V rámci novej štúdie dostali vedci po prvýkrát možnosť tento proces pozorovať. Viac sa o tejto aktivite dozvieš v našom článku.
Komentáre