830-miliónov rokov staré organizmy môžu byť stále nažive: Geológovia ich našli uväznené v kamennej soli

Štúdia by mohla pomôcť pochopiť nielen vývoj života na Zemi, ale aj pomôcť nájsť život na Marse.

V 830-miliónov rokov starej vzorke halitu vedci pravdepodobne objavili živé organizmy.
Zdroj: Geoscienceworld (Sara I. Schreder-Gomes; Kathleen C. Benison; Jeremiah A. Bernau) Úprava: Vosveteit.sk

Ako vyzeral život na Zemi, keď bola ešte veľmi mladá? Tímu geológov sa možno podarilo nájsť na túto otázku odpoveď objavením pozostatkov prokaryotov v kryštáloch, ktoré môžu byť staré až 830-miliónov rokov. Vedci ich objavili v kryštáloch halitu, ktorý sa zvykne nazývať aj kamenná soľ. Fascinujúcejším je ale fakt, že uväznené organizmy môžu byť stále na žive.

Ako píše portál Science Alert, táto významná štúdia môže ovplyvniť aj spôsob, akým pátrame po stopách života na iných planétach a to predovšetkým na Marse. Aj v prostredí červenej planéty vedci objavili soľné depozity, ktoré sú dôkazom o existencii veľkých vodných plôch na tejto planéte. Vzorky ale nepatria k typickým nálezom, ktoré vedci nachádzajú v skalách. V prostredí slanej vody, v ktorom vznikajú kryštáli halitu, sa môže malé množstvo kvapaliny zachytiť vo vnútri kryštálu. Táto vzorka je mimoriadne dôležitá, pretože vedcom prezrádza viac nielen o zložení a teplote vody, ale aj o teplote atmosféry v časoch, kedy vzorka vznikla.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Mikroorganizmy uväznené v kryštáloch rôznych minerálov, geológovia objavili už v minulosti. Niektoré pochádzali z dnešnej doby a iné boli oveľa staršie. Analýza týchto organizmov ale vyvolala pochybnosti o tom, či sú naozaj tak staré ako samotný kryštál.

Novú vzorku halitu však odobrali výskumníci z Austrálie z oblasti Browne formation. Ide o región, ktorý sa datuje do obdobia neoprotezeoika, a teda do najmladšej éry starohôr. V tomto regióne sa nachádzajú početné ložiská halitu, čo nasvedčuje, že v minulosti išlo o morské prostredie. Vzorku analyzovali prostredníctvom neinvazívnych metód, čo znamená, že to čo zostalo uväznené v kryštáli existovalo od doby jeho vzniku.

Vo vnútri kryštálu našli organické látky odpovedajúce bunkám prokaryotov a eukaryotov. Tieto stopy objavili na základe ultrafialovej fluorescencie. Zaujímavé je, že niektoré vzorky vykazovali známky organického rozkladu, zatiaľ čo stopy iných vzoriek ukazovali fluorescenciu moderných organizmov. To môže značiť nepozmenený organický materiál.

Život na Marse

Vedci sa zároveň domnievajú, že niektoré organizmy vo vzorke môžu byť stále nažive. Malé množstvá kvapaliny v kryštáli môžu slúžiť ako ideálne mikroprostredia pre mikróby. V predchádzajúcich štúdiách sa podarilo objaviť živé prokaryoty staré 250-miliónov rokov. Je teda možné, že tieto organizmy dokázali prežiť aj 830-miliónov rokov.

„Veda zatiaľ plne nerozumie tomu, ako dokážu mikroorganizmy prežiť v geologických časových úsekoch,“ píšu vedci vo svojej štúdii.

Predpokladá sa, že mikroorganizmy dokážu prežiť v kvapalinách uväznených v kryštáloch halitu tým, že podstúpia niekoľko metabolických zmien. Mŕtve bunky, ktoré sa nachádzajú v bubline spolu so živými organizmami môžu zároveň slúžiť ako zdroj potravy.

Na Marse existujú podobné ložiská ako v regióne Brown Formation, poukazujú vedci. Vo svojej práci demonštrovali možnosť identifikovania týchto organizmov bez narušenia vzorky, v ktorej sa nachádzajú. To znamená, že vedci majú k dispozícií sadu nástrojov, pomocou ktorej dokážu identifikovať viac dávnych organizmov alebo dokonca objaviť mikróby na inej planéte.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre