3-tisíc km pod našimi nohami sa nachádza vrstva, v ktorej pevná skala tečie ako tekutina: Výskumníci konečne vyriešili túto záhadu
Výskumníci odhaľujú nové informácie o záhadnej D" vrstve hlboko pod našimi nohami, v ktorej aj pevná hornina prúdi ako tekutina.
Pod povrchom našej planéty existuje niekoľko procesov, ktoré menia jej tvar. Zemetrasenia, sopečné erupcie alebo pohyb tektonických platní, to všetko sú dôkazy, že je naša planéta živá.
Výskumníci však odhalili hlboko pod našimi nohami vrstvu, ktorá ich prekvapila. Ako informuje portál ETH Zurich, takmer 3-tisíc kilometrov pod zemou objavili vedci vrstvu, v ktorej pevná hornina prúdi ako záhadný materiál, ktorý nie je ani tekutý ako láva, ani lámavý ako pevná skala.
Ide o záhadu, ktorá výskumníkom láme hlavu už viac ako 50 rokov. Výskumníci už dlhodobo pozorujú zvláštnu vrstvu pod povrchom Zeme, ktorú nazvali D” vrstva. Presne sa nachádza 2 700 kilometrov pod našimi nohami. Ide o vrstvu, ktorá náhle a výrazne mení správanie seizmických vĺn. Skok v ich rýchlosti výskumníkom naznačoval, že tieto vlny prechádzajú iným typom materiálu. Rovnako pozorovali, že tento skok nastáva presne vo vrstve, o ktorej máme najmenej informácií.
Výskumníci odhalili nové dôkazy
Okolo roku 2004 sa objavili nové informácie o záhadnej D” vrstve. Výskumníci zistili, že sa perovskit, najčastejšie sa objavujúci minerál v nižšej vrstve zemského plášťa, mení na nový minerál v hĺbke, kde sa začína D” vrstva. Mení sa kvôli extrémnemu tlaku a veľmi vysokým teplotám. Pri týchto podmienkach sa perovskit mení na minerál, ktorý nazývame postperovskit.
Výskumníci spočiatku predpokladali, že objavenie postperovskitu pomôže vysvetliť záhadu D” vrstvy, ale ukázalo sa, že to nebol celý príbeh. Objavili sa nové dôkazy, podľa ktorých zmena perovskitu na iný minerál nedokázala vysvetliť rýchlosť šírenia seizmických vĺn. Obrátili sa preto na sofistikované počítačové modely. Tie odhalili, že pevnosť postperovskitu sa mení na základe toho, ako má materiál orientované kryštály.
Neprehliadni
Zároveň sa ukázalo, že len v prípade, ak všetky kryštály ukazujú jedným smerom, sa seizmické vlny akcelerujú, keď prechádzajú cez materiál. Vedcom sa v rámci štúdie zároveň podarilo odhaliť, že kryštály postperovskitu sa zladia do jedného smeru len za prítomnosti extrémneho tlaku a extrémnych teplôt. To sú podmienky, ktoré nachádzame 2 700 km pod povrchom.
“Podarilo sa nám nájsť poslednú časť skladačky. Pýtali sme sa, aký proces spôsobuje, že sa kryštály postperovskitu zladia do jedného smeru. Odpoveď znie, že hlboko pod našimi nohami sa nachádza prúdenie pevného plášťového materiálu, ktorý pripomína konvekciu. Tento prúd dokáže zladiť smerovanie kryštálov postperovskitu,” píšu výskumníci.
Autori štúdie hovoria, že tento objav značí novú éru výskumov interiéru našej planéty. V práci odhaľujú, že na hranici medzi zemským plášťom a jadrom prebiehajú konvenčné procesy, ktoré spôsobujú to, že aj pevné skaly prúdia ako tekutina. Tento objav rieši záhadu vrstvy D” a zároveň otvára dvere k ďalším výskumom dynamiky procesov pod povrchom planéty. Zároveň výskumníci dodávajú, že ide o bod, kedy sa naše teórie obracajú.
Potvrdenie teórie
Dlhé roky prevládala teória, že aj pevná hornina môže vytvárať prúdy a výskumníci konečne túto teóriu potvrdili naisto.
“Náš objav preukazuje, že Zem je nielen aktívna na povrchu, ale aj hlboko pod jej povrchom,” hovoria autori štúdie.
Momentálne výskumníci majú naplánované ďalšie práce. S týmito poznatkami v rukách môžu začať mapovať prúdy, ktoré existujú takmer 3-tisíc kilometrov pod povrchom. Tieto prúdy zároveň opisujú ako “neviditeľný motor”, ktorý poháňa sopečnú aktivitu a tektonické platne. Veria, že ak sa nám podarí tieto prúdy popísať, mohli by sme ešte presnejšie predpovedať zemetrasenia alebo erupcie sopiek.
Autori štúdie však majú ešte jednu predpoveď, ktorú chcú v ďalších výskumoch otestovať. Predpokladajú, že tieto prúdy a pohyby by mohli prispievať aj k vývoju zemského magnetického poľa.
Komentáre